Zistite viac o tomto spektre ochorení, o tom, ako rôzne ovplyvňuje ľudí a o dostupných prístupoch a intervenciách na podporu ľudí s autizmom.

Čo je autizmus?

Autizmus je celoživotné vývojové ochorenie, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým funguje mozog človeka a spôsob, akým komunikuje a chápe svet. V dôsledku toho môže takýto človek potrebovať pomoc v niektorých oblastiach.

Aké sú hlavné typy autizmu?

Autizmus je ochorenie spektra, čo znamená, že ľudia sú postihnutí rôznymi spôsobmi. Hoci mnohí ľudia s autizmom majú spoločné charakteristiky, skúsenosti každého človeka s autizmom sú jedinečné.

Autizmus sa môže označovať rôznymi spôsobmi:

  • Porucha autistického spektra (ASD) – tento termín sa používa najčastejšie, pretože je to lekársky názov pre autizmus.
  • Stav autistického spektra (ASC) – ďalší termín pre autizmus, ktorý sa bežne používa.
  • Aspergerov syndróm – tiež známy ako Asperger, ktorý už lekári nediagnostikujú a mnohým ľudom sa namiesto neho diagnostikuje autizmus. Niektorí ľudia, ktorým bol predtým diagnostikovaný Aspergerov syndróm, však tento termín stále používajú. Niekedy sa označuje ako „vysokofunkčný autizmus“, pretože ľudia, ktorí zodpovedajú profilu Aspergerovho syndrómu, majú zvyčajne priemernú alebo nadpriemernú inteligenciu.

Koľko ľudí trpí autizmom?

Autizmus prvýkrát pomenoval psychiater Leo Kanner v roku 1943. Vtedy sa tento stav považoval za zriedkavý, ale lepšie porozumenie a informovanosť viedli k rýchlemu nárastu počtu diagnóz na celom svete.

Čísla sa v jednotlivých krajinách líšia, ale štúdie naznačujú, že celosvetovo má ochorenie autistického spektra každý 132. človek[1]. Výskum realizovaný organizáciou ASDEU (Poruchy autistického spektra v Európskej únii) zistil, že v Európe má v priemere jedno z 89 detí vo veku od siedmich do deviatich rokov nejakú formu ASD[2]. V USA Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) uviedlo, že prevalencia ASD u osemročných v roku 2016 bola ešte vyššia, najmenej u jedného z 54 detí[3].

Z výskumu uverejneného v časopise Journal of the American Academy of Child & Adolescent Psychiatry tiež vyplýva, že chlapci sú postihnutí viac ako dievčatá, pričom autizmus sa trikrát častejšie diagnostikuje u chlapcov než u dievčat[4]. Vedci stále skúmajú, ako môže autizmus rozdielne ovplyvňovať chlapcov a dievčatá a ako môže pohlavie ovplyvniť jeho diagnostikovanie.

Príznaky

Je dôležité mať na pamäti, že každý prežíva autizmus inak. Tak ako každý, aj autisti majú svoje silné a slabé stránky, veci, ktoré majú radi a ktoré nie.

Aké sú príznaky autizmu?

Existujú niektoré charakteristiky, ktoré sú často spoločné pre ľudí s autizmom[5], avšak tie môžu byť viditeľné v rôznej miere v závislosti od každého jednotlivca.

Autisti majú často problémy s nasledovným:

  • Komunikácia – u niektorých ľudí to môže zahŕňať obmedzenú alebo žiadnu reč, iní môžu mať dobré jazykové zručnosti, ale majú problém s interpretáciou verbálnych a neverbálnych prejavov, ako je tón hlasu a reč tela.
  • Interakcia – pre ľudí s autizmom je bežné, že majú ťažkosti s vyjadrovaním svojich emócií a s pochopením pocitov iných. Môže sa to javiť ako necitlivé alebo hrubé a môže to spôsobiť problémy pri nadväzovaní priateľských vzťahov s ostatnými.
  • Citlivejšie zmysly – veľmi častá je aj nadmerná alebo nedostatočná citlivosť na svetlo, zvuk, chuť alebo dotyk. To môže sťažiť každodenné situácie, ako je jedenie v reštaurácii alebo nakupovanie, kvôli veciam, ako je hudba v pozadí alebo jasné osvetlenie.
  • Neznáme situácie – rutina je pre autistov často dôležitá, pretože im pomáha pochopiť svet. Môže to byť konzumácia rovnakých potravín, voľba rovnakých ciest alebo organizácia ich každodenných činností rovnakým spôsobom.
  • Opakujúce sa pohyby – správanie, ako je mávanie rukou, hojdanie alebo opakované používanie predmetu (napr. šťukanie perom), sa často používa ako spôsob zvládania stresových situácií.
  • Úzkosť – akékoľvek rozrušenie pri vyššie opísaných situáciách (napr. ťažké sociálne interakcie alebo zmena rutiny) môže spôsobiť úzkosť. Štúdie ukazujú, že viac ako tretina autistov má vážne problémy s duševným zdravím.
  • Zrútenie – ide o spôsob zvládania situácie, keď je všetkého priveľa. To môže byť verbálne (napr. krik a plač) alebo fyzické (napr. kopanie alebo hádzanie vecí), alebo oboje. Niektorí autisti robia pravý opak a úplne sa uzavrú.
  • Spánok – u detí a dospievajúcich s autizmom sa často vyskytujú poruchy spánku vrátane ťažkostí so zaspávaním, pravidelného nočného prebúdzania a skorého ranného prebúdzania.
  • Gastrointestinálne (GI) problémy – niektorí autisti môžu mať aj gastrointestinálne problémy, ako sú bolesť brucha, zápcha a hnačka.

Aké sú prvé príznaky autizmu?

S autizmom sa ľudia rodia alebo sa objavuje v mladom veku, takže prvé príznaky sa často prejavia už v detstve.

U malých detí patrí medzi prvé príznaky často nereagovanie na meno, vyhýbanie sa očnému kontaktu, neopätovanie úsmevu, pomalé rozhovorenie sa alebo vôbec nehovorenie, opakujúce sa pohyby, ako mávanie rukami alebo hojdanie, silné reakcie na chuť, zvuk a čuch a zrútenie sa, ktoré sa môže javiť ako záchvaty hnevu.

Staršie deti môžu mať tiež problém vyjadriť svoje pocity a stotožniť sa s ostatnými, môžu sa u nich objaviť obsedantné záujmy a môžu mať problém s nadväzovaním priateľstiev.

Príčiny, rizikové faktory a očakávaná dĺžka života

Výskum príčin autizmu zatiaľ nepriniesol žiadny definitívny záver, ale naznačuje, že genetika aj prostredie môžu zohrávať určitú úlohu.

Čo spôsobuje autizmus?

Nikto nevie, či má autizmus príčinu, ale je známe, že autizmus nie je spôsobený vakcínami, zlou rodičovskou výchovou, stravou ani životným štýlom, a nie je to nákazlivé ochorenie, ktoré sa môže prenášať z jednej osoby na druhú.

Je autizmus dedičný?

Niekedy môže autizmus postihnúť ľudí v tej istej rodine a existuje presvedčivý výskum na preukázanie jeho genetického základu.

Uskutočnilo sa mnoho štúdií o dvojčatách a autizme, ako napríklad štúdia raného vývoja dvojčiat Twins Early Development Study[6]. Zistilo sa, že ak má jedno dvojča autizmus, pravdepodobnosť, že druhé dvojča je autistické, sa pohybuje od 62 % do 94 % v prípade identických dvojčiat a od 5 % do 61 % v prípade dvojvaječných (neidentických) dvojčiat.

Hoci takéto štúdie pomáhajú vedcom lepšie pochopiť úlohu DNA (genetického materiálu) pri autizme, stále ide o komplikovanú tému a nič nie je jednoznačné.

U koho sa prejaví autizmus?

Štúdie naznačujú, že určité faktory môžu zohrávať úlohu, hoci sa netýkajú všetkých ľudí s autizmom, takže by sa nemali považovať za definitívnu príčinu.

Napríklad u detí, ktoré majú príliš veľa alebo príliš málo kópií určitých génov, ako aj u detí, ktorých matky bojovali s ťažkou infekciou počas tehotenstva, je väčšia pravdepodobnosť výskytu autizmu. Výskum[7] naznačuje, že príznaky autizmu môžu byť akútnejšie, keď sa tieto dva faktory spoja.

Ako dlho môžete žiť s autizmom?

Autizmus je celoživotné ochorenie, ale hoci neexistuje žiadny liek, následky autizmu možno so správnou podporou dobre zvládať. V nasledujúcej časti o liečbe a liekoch je vysvetlené viac o škále prístupov, ktoré môžu autistom pomôcť.

Autizmus sám o sebe neskracuje očakávanú dĺžku života. Autisti však zvyknú zomierať v mladšom veku ako bežná populácia. Štúdia, ktorú vykonal inštitút Karolinska Institutet vo Švédsku a ktorá bola publikovaná v časopise The British Journal of Psychiatry[8] ukázala, že medzi hlavné príčiny skorého úmrtia patrí epilepsia, na ktorú môžu byť autisti náchylní, a samovražda, ktorá je spojená s vyššou mierou problémov s duševným zdravím u autistov.

Diagnóza

Hoci sa autizmus často diagnostikuje u detí a mladých ľudí, niektorí ľudia sú diagnostikovaní až v dospelosti. Môže to byť preto, že sa naučili „napodobňovať správanie“, aby zakryli vonkajšie príznaky, alebo preto, že sa v detstve stanovila iná súvisiaca diagnóza a autizmus zostal neodhalený.

V závislosti od vášho veku bude vaša cesta k diagnóze mierne odlišná.

Ako sa diagnostikuje autizmus?

Prvou fázou je rozhovor so zdravotníckym pracovníkom. Tým môže byť:

  • zdravotný poradca pre deti v predškolskom veku,
  • koordinátor špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb pre školákov,
  • všeobecný lekár alebo lekár poskytujúci primárnu starostlivosť,
  • iní zdravotnícki pracovníci, ako je terapeut alebo odborný lekár,
  • sociálny pracovník.

Ak si niektorý z týchto odborníkov myslí, že vy alebo vaše dieťa môžete mať autizmus, môže vás odporučiť na posúdenie autizmu, ktoré budú vykonávať lekári venujúci sa autizmu.

Diagnostický proces môže trvať nejaký čas. Je dobré zistiť, aká ďalšia podpora je k dispozícii u vášho lekára alebo v miestnych charitatívnych organizáciách zaoberajúcich sa autizmom v preddiagnostickej fáze.

Test na diagnostikovanie autizmu

Autizmus sa zvyčajne diagnostikuje po posúdení, ktoré zahŕňa celý rad testov. Tieto sa môžu uskutočniť v rámci jedného dlhého vyšetrenia alebo počas viacerých stretnutí. Testy sa u detí a dospelých líšia.

Testy u detí zahŕňajú celý rad pozorovaní, aby sa zistilo, ako sa dieťa hrá a reaguje, a hodnotiaci tím môže navštíviť školy alebo škôlky, aby zistil, ako sa tam správa. Prečítajú si tiež správy od detského lekára, školy alebo škôlky a podrobne sa porozprávajú s rodičmi alebo opatrovateľmi o vývoji ich dieťaťa.

Posudzovanie dospelých zahŕňa preskúmanie správ lekárov a dotazníkov, ktoré musí posudzovaná dospelá osoba vyplniť. Posudzovatelia môžu tiež chcieť získať lepší obraz o tom, ako sa dospelý správal v detstve, a to rozhovorom s osobami, ktoré mu boli v detstve blízke.

Liečba a lieky

Autizmus je celoživotné postihnutie a neexistuje žiadny liek ani stanovená liečba. O liečbe je lepšie uvažovať v zmysle podpory – existuje celý rad prístupov, ktoré možno použiť na pomoc ľuďom s autizmom pri zvládaní ich ťažkostí a pri plnohodnotnom živote.

Ako sa lieči autizmus?

Keďže autizmus je komplexné ochorenie, ktoré postihuje ľudí rôznym spôsobom, prístupy budú závisieť od potrieb jednotlivca a môžu sa v priebehu jeho života meniť.

Mnohí autisti majú aj sprievodné ochorenia, napríklad poruchy učenia, problémy s duševným zdravím, epilepsiu, problémy so spánkom a trávením. Pre nich môžu byť nápomocné určité liečebné postupy alebo podporné metódy, ktoré by sa mali vždy starostlivo monitorovať.

Lieky

V súčasnosti neexistujú žiadne lieky, ktoré by autizmus vyliečili, ale rôzne intervencie môžu byť užitočné a môžu zlepšiť správanie, zručnosti a rozvoj jazyka. Farmakologické prístupy môžu navyše pomôcť pri riešení neurologických, psychiatrických a iných súčasne sa vyskytujúcich ochorení. Patria sem antiepileptiká, antipsychotiká, stimulanty a hypnotiká.

Terapia

Terapia môže zohrávať významnú úlohu pri podpore autistov. Môže pomôcť ľuďom vyrovnať sa s ich stavom a rozvíjať stratégie zvládania a relaxačné techniky.

Terapeuti používajú rôzne prístupy v závislosti od ich tréningu a od toho, s čím jednotlivec potrebuje pomôcť. Tieto môžu zahŕňať:

Kognitívna behaviorálna terapia (CBT): užitočná terapia, ktorá rieši negatívne vzorce myslenia a prepája myšlienky s emóciami a činmi.

Terapia hrou: často sa používa pri deťoch a povzbudzuje ich, aby sa zapojili do herných aktivít podľa vlastného výberu spolu s herným terapeutom s cieľom zlepšiť svoje sociálne a emocionálne zručnosti, pomôcť im myslieť rôznymi spôsobmi a zlepšiť jazykové a komunikačné zručnosti9.

Iné špecializované terapie: ako je logopédia a jazyková terapia, fyzioterapia a ergoterapia.

Na tieto služby vás môže odporučiť váš lekár alebo iný zdravotnícky pracovník, môže vám ich ponúknuť váš zamestnávateľ alebo škola vášho dieťaťa, alebo ich môžete vyhľadať súkromne.

Ak sa rozhodnete vyhľadať súkromného poradcu, overte si, či je členom príslušnej odbornej organizácie.

Intervencia

Výskum10,11, ukazuje, že intervencie, ktoré kombinujú psychologické a sociálne faktory, zohrávajú dôležitú úlohu pri pomoci autistom. V prípade detí a mladých ľudí k nim patria stratégie založené na hre s rodičmi, opatrovateľmi a učiteľmi. Pre dospelých môžu byť užitočné programy na podporu zamestnanosti, štruktúrované voľnočasové aktivity a odborná príprava v oblasti sociálnych zručností.

Mnohé autistické deti dostanú dodatočnú podporu prostredníctvom vzdelávacieho systému. Niektoré môžu zostať v bežnom vzdelávacom systéme a získať podporu výučby prostredníctvom podpory pre deti so špeciálnymi potrebami a iným bude ponúknuté miesto v škole, ktorá sa špecializuje na vzdelávanie detí s autizmom a inými postihnutiami.

Tieto druhy intervencií môžu byť rozhodujúce pri pomoci autistom rozvíjať životné zručnosti a zvládať správanie súvisiace so stresom, ako je ubližovanie si alebo poškodzovanie vecí okolo seba.

Strava

Pre niektorých ľudí môžu byť špecifické stravovacie prístupy prospešné. Niektoré štúdie sa12 zaoberali rôznymi zásahmi do stravovania a zistilo sa, že by mohli byť potenciálne užitočné, ale na poskytnutie silnejších dôkazov je potrebný rozsiahlejší výskum.

Cvičenie

Cvičenie má zásadný význam pre udržanie dobrého zdravia a pohody autistických detí a dospelých. Nielenže môže ponúknuť vynikajúce príležitosti na interakciu a precvičenie sociálnych zručností v uvoľnenom prostredí, ale tiež pomáha zlepšiť kondíciu a svalovú silu. To je obzvlášť dôležité, pretože štúdie13 ukazujú, že autistické deti majú zvyčajne nižšiu svalovú silu a vytrvalosť ako ostatné deti v ich vekovej skupine.

Kľúčové je nájsť najvhodnejšiu činnosť pre daného jednotlivca. Mnohí autisti radšej chodia na pokojnejšie miesta alebo sa pridávajú k menším skupinám a zvyčajne dávajú prednosť tomu, aby boli zakaždým s tými istými ľuďmi a vedúcim aktivity, takže vedia, čo môžu očakávať.

Cvičenie so zvieratami – ako je jazda na koni – môže poskytnúť pozitívny spôsob neverbálnej komunikácie. Je tiež dobré zvážiť, ktoré činnosti pomáhajú rozvíjať určité zručnosti, ako je rovnováha, flexibilita a koordinácia, ako aj tie, ktoré zahŕňajú beh, chytanie a hádzanie.

Vedecké štúdie

Naše chápanie a informovanosť o autizme sa v posledných desaťročiach rýchlo rozvinulo a výskum v tom zohráva kľúčovú úlohu. V roku 2019 pridelil americký Národný inštitút zdravia viac ako štyri milióny dolárov na niekoľko výskumných projektov zameraných na vývoj skríningových nástrojov na odhaľovanie príznakov poruchy autistického spektra v prvom roku života.

Pokiaľ však ide o všeobecné údaje (napr. počet autistov), v rôznych krajinách sa často používajú rôzne výskumné metódy. To môže sťažovať zmysluplné porovnávanie toho, ako autizmus ovplyvňuje ľudí.

Niektoré štúdie napríklad pri skúmaní autizmu zahŕňajú Aspergerov syndróm a iné nie. To môže výrazne ovplyvniť štatistiku o pohlaví, pretože Aspergerov syndróm sa diagnostikuje u oveľa väčšieho podielu mužov. Podobne, štatistiky hovoria len časť príbehu, pretože sa predpokladá, že mnoho dospelých a mnoho žien zostáva nediagnostikovaných.

Štúdie o súbežných ochoreniach môžu byť užitočné pri budovaní lepšieho pochopenia potrieb autistických ľudí. Z výskumu napríklad[14] vyplýva, že asi 50 % autistov trpí aj úzkosťou alebo depresiou. To v porovnaní s približne 15 % neurotypickej (jedinci s typickými vývojovými, intelektuálnymi a kognitívnymi schopnosťami) populácie pomáha vytvoriť silný argument pre podporu duševného zdravia ľudí s autizmom.

Referenčné zdroje

[1] Medscape. What is the global prevalence of autism spectrum disorder (ASD)?. Accessed December 2020.

https://www.medscape.com/answers/912781-193662/what-is-the-global-prevalence-of-autism-spectrum-disorder-asd

[2] Autism Spectrum Disorders in the European Union (ASDEU). Autism Spectrum Disorders in the European Union Executive summary 12/09/2018. Published September 12, 2018. Accessed December 2020.

http://asdeu.eu/wp-content/uploads/2016/12/ASDEUExecSummary27September2018.pdf 

[3] Maenner MJ, Shaw KA, Baio J, et al. Prevalence of Autism Spectrum Disorder Among Children Aged 8 Years – Autism and Developmental Disabilities Monitoring Network, 11 Sites, United States, 2016. MMWR Surveill Summ. 2020;69(4):1-12. doi:10.15585/mmwr.ss6904a1

[4] Loomes R, Hull L, Mandy WPL. What is the male-to-female ratio in autism spectrum disorder? A systematic review and meta-analysis. J Am Acad Child Adolesc Psychiatry. 2017;56(6):466-474. doi:10.1016/j.jaac.2017.03.013

[5] NHS. Signs of autism. Accessed January 2021. https://www.nhs.uk/conditions/autism/signs/ 

[6] Spectrum News. Genes dwarf environment in autisms origins study says. Accessed December 2020. https://www.spectrumnews.org/news/genes-dwarf-environment-in-autisms-origins-study-says/

[7] Sprectrum News. Maternal infection exacerbates genes’ effect on autism. Accessed December 2020. https://www.spectrumnews.org/news/maternal-infection-exacerbates-genes-effect-on-autism/

[8] Hirvikoski T, Mittendorfer-Rutz E, Boman M, Larsson H, Lichtenstein P, Bölte S. Premature mortality in autism spectrum disorder. Br J Psychiatry. 2016;208(3):232-238. doi:10.1192/bjp.bp.114.160192

[9] WebMD. Play therapy for autism: What to know. Accessed January 2021.

https://www.webmd.com/brain/autism/play-therapy-for-autism 

[10] National Institute for Health and Care Excellence (NICE). Autism spectrum disorder in adults: diagnosis and management. June 2012. Updated August 2016. Accessed December 2020. https://www.nice.org.uk/guidance/cg142

[11] National Institute for Health and Care Excellence (NICE). Autism spectrum disorder in under 19s: support and management. August 28, 2013. Accessed December 2020.

https://www.nice.org.uk/guidance/cg170 

[12] Lee R, Corley M et al. A modified ketogenic gluten-free diet with MCT improves behavior in children with autism spectrum disorder. Physiol Behav. 2018;188:205-211. doi:10.1016/j.physbeh.2018.02.006

[13] Pan CY. Motor proficiency and physical fitness in adolescent males with and without autism spectrum disorders. Autism. 2014;18(2):156-165. doi:10.1177/1362361312458597

[14] Autism Alliance. Autism Frequently asked questions. Accessed December 2020.

www.autism-alliance.org.uk/autism-f-a-qs/

Mohlo by vás zaujímať...

Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba má mnoho podôb. Príznaky sa líšia v závislosti od postihnutej oblasti. Prejavy prvých príznakov Alzheimerovej choroby u mladého človeka (do 65 rokov) nie sú rovnaké ako u sedemdesiatnika alebo osemdesiatnika.

Alzheimerova choroba

V 95 % prípadov je Alzheimerova choroba dôsledkom kombinácie genetických faktorov a faktorov prostredia a životného štýlu, ktoré na človeka začnú časom pôsobiť. Zvyšných 5 % prípadov, definovaných ako skorá alebo dedičná Alzheimerova choroba, sa spravidla vyvinie pred 65. rokom, pričom zhoršovanie stavu je agresívnejšie a/alebo rýchlejšie, prevažne kvôli mutáciám v génoch.

Epilepsia

Diagnóza epilepsie môže byť ťažká pre celú rodinu, najmä preto, že mnohí rodičia nemajú podrobné znalosti o tomto ochorení a o tom, ako pomôcť svojim deťom vyrovnať sa s ním.