Bipolárna porucha je celoživotná duševná porucha, ktorá zahŕňa dramatické zmeny nálady, energie a úrovne aktivity.

Spoločnosť Neuraxpharm poskytuje alternatívy liekov na bipolárnu poruchu a akonáhle lekár určí vaše špecifické potreby, môže vám predpísať liek, ktorý najlepšie vyhovuje vašim potrebám a stavu.

Zistite viac o rôznych typoch bipolárnej poruchy, ako ich možno zvládnuť a o prebiehajúcom výskume tohto ochorenia.

Čo je bipolárna porucha?

Bipolárna porucha je duševné ochorenie, predtým známe ako manická depresia, ktoré ovplyvňuje náladu. Vyznačuje sa extrémnymi zmenami nálady, od „manických“ epizód až po depresie, ktoré ovplyvňujú schopnosť sústrediť sa a vykonávať každodenné úlohy. Je to celoživotné ochorenie, avšak pri neustálej liečbe a intervenciách môžu ľudia s bipolárnou poruchou žiť produktívny a zdravý život.

Aké sú hlavné typy bipolárnej poruchy?

Existujú tri typy bipolárnej poruchy, pričom všetky zahŕňajú jednoznačné extrémne zmeny nálady, ale majú rôznu úroveň závažnosti.

Toto ochorenie charakterizujú manické epizódy, ktoré zahŕňajú extrémne povznesené, podráždené alebo energické správanie a depresívne epizódy, ktoré zahŕňajú smútok, ľahostajnosť alebo pocity beznádeje. Menej závažné manické obdobia sú známe ako „hypomanické epizódy“. Počas týchto období sa človek zvyčajne cíti dobre, ale priatelia či rodinní príslušníci si všimnú zmeny nálady alebo úrovne aktivity.

  • Bipolárna porucha typu I: Je to klasická forma a je definovaná akútnymi manickými epizódami, ktoré trvajú najmenej sedem dní, alebo závažnými manickými príznakmi, pri ktorých musí byť človek hospitalizovaný. Často sa vyskytujú aj depresívne epizódy, ktoré zvyčajne trvajú najmenej dva týždne.
  • Bipolárna porucha typu II: Tento typ sa nevyznačuje manickými epizódami, ale namiesto toho zahŕňa aspoň jednu hypomanickú epizódu a jedno obdobie výraznej depresie.
  • Cyklotymická porucha (alebo cyklotýmia): Nálady kolíšu medzi hypomániou a miernou alebo stredne ťažkou depresiou, ale ľudia nezažívajú úplné manické alebo depresívne epizódy.

Ľudia môžu zažívať manické aj depresívne epizódy súčasne (napríklad pocit energie, ale aj smútku a prázdnoty). To je známe ako epizóda so zmiešanými črtami.

Niekedy ľudia pociťujú niektoré príznaky bipolárnej poruchy, ale nezapadajú do žiadneho z troch vyššie uvedených typov. V takom prípade sa hovorí, že majú iné špecifikované a nešpecifikované bipolárne alebo príbuzné poruchy[1].

Koľko ľudí trpí bipolárnou poruchou?

Na celom svete trpí bipolárnou poruchou približne 2,4 %[2] populácie – asi 46 miliónov ľudí. Z nich je 52 % žien a 48 % mužov. Prevalencia bipolárnej poruchy sa však v jednotlivých krajinách sveta pohybuje od 0,3 % do 1,2 %[3].

Výskum v Európe ukázal, že približne 1 % populácie (jednej osobe zo 100) sa niekedy v priebehu života diagnostikuje bipolárna porucha. Môže sa vyskytnúť v akomkoľvek veku a postihuje mužov a ženy zo všetkých prostredí[4],[5].

Príznaky

Príznaky bipolárnej poruchy sa môžu u jednotlivých ľudí líšiť, ale zvyčajne zahŕňajú epizódy mánie a epizódy depresie.

Aké sú príznaky bipolárnej poruchy?

Bipolárnu poruchu charakterizujú obdobia extrémnej a intenzívnej nálady, ktoré nie sú typické, a človek, ktorý ich prežíva, ich často nerozpozná. Môžu ovplyvňovať spánok, energiu a aktivitu a môžu trvať niekoľko dní alebo týždňov, čo sťažuje vedenie funkčného života.

Manické epizódy môžu zahŕňať:

  • Pocit povznesenia alebo nadšenia
  • Pocit podráždenia
  • Potreba menej spánku
  • Snaha robiť veľa vecí naraz
  • Veľa rozprávania
  • Pocit moci a dôležitosti
  • Pocit nervozity
  • Strata chuti do jedla
  • Robenie vecí nadmerne alebo neuvážene

Depresívne epizódy môžu zahŕňať:

  • Pocit smútku a prázdnoty
  • Pocit strachu, beznádeje alebo bezcennosti
  • Ťažkosti so sústredením sa alebo rozhodovaním
  • Malý záujem o činnosti
  • Znížená sexuálna túžba
  • Neschopnosť prežívať potešenie
  • Myšlienky na smrť alebo samovraždu
  • Veľmi pomalé rozprávanie
  • Zvýšená chuť do jedla alebo priberanie
  • Zábudlivosť

Aké sú štádiá bipolárnej poruchy?

Nedávny výskum ukazuje, že identifikácia štádií bipolárnej poruchy nie je jednoduchá úloha[6]. Najčastejšie sa štádiá určujú na základe výskytu a opakovania epizód nálady, ktoré naznačujú zhoršenie príznakov.

  • Štádium 0: identifikácia osoby ako osoby s rizikom bipolárnej poruchy
  • Štádium 1: obdobie medzi objavením sa počiatočných príznakov a prvou manickou alebo depresívnou epizódou
  • Štádium 2: prvá manická alebo depresívna epizóda
  • Štádium 3: opakované manické a depresívne epizódy
  • Štádium 4: chronické, nepretržité ochorenie

Opakovaný výskyt príznakov však nemusí odrážať vývoj samotného ochorenia, ale môže byť dôsledkom neúčinnej liečby.

Aké sú prvé príznaky bipolárnej poruchy?

Bipolárna porucha sa môže vyskytnúť v každom veku, hoci zvyčajne sa prvýkrát objavuje od konca dospievania do približne polovice dvadsiatich rokov života. Príznaky sa môžu u jednotlivých ľudí líšiť, ale je dôležité rozpoznať závažné zmeny nálady. Ak človek pociťuje aspoň tri príznaky mánie a má depresívne epizódy, ktoré mu bránia vykonávať každodenné činnosti, je dôležité, aby sa porozprával s lekárom. Riešenie týchto príznakov včas môže zabrániť zhoršeniu epizód.

Príčiny, rizikové faktory a očakávaná dĺžka života

Bipolárna porucha sa môže u jednotlivých ľudí líšiť a existuje mnoho rôznych príčin. Dlhodobé vyhliadky pre ľudí s týmto ochorením sa u jednotlivých osôb líšia.

Čo spôsobuje bipolárnu poruchu?

Nepredpokladá sa, že by existovala jediná príčina bipolárnej poruchy. Je pravdepodobné, že existuje celý rad rizikových faktorov, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a spôsobujú abnormálne fungovanie mozgových obvodov, ktoré spôsobuje príznaky. Patria medzi ne:

  • extrémny stres, zdrvujúce problémy a život meniace situácie, ako je smrť blízkej osoby alebo iná traumatická udalosť,
  • genetické odchýlky a chemická nerovnováha v mozgu,
  • faktory prostredia vrátane nadmerného požívania alkoholu alebo návykových látok a nedostatok spánku.

Je bipolárna porucha dedičná?

Výskumom sa zistilo, že bipolárna porucha je ochorenie, ktoré sa môže vyskytovať v rodinách7. Ľudia, ktorí majú príbuzného prvého stupňa (rodiča alebo súrodenca) s touto poruchou, môžu byť vystavení vyššiemu riziku, že sa u nich porucha rozvinie, hoci u väčšiny ľudí s bipolárnou poruchou v rodinnej anamnéze sa toto ochorenie nerozvinie.

U koho sa prejaví bipolárna porucha?

Bipolárna porucha sa môže prejaviť u mužov, žien a detí zo všetkých prostredí kedykoľvek počas života, aj keď sa len zriedka objavuje po 40. roku života.

Ako dlho môžete žiť s bipolárnou poruchou?

Bipolárna porucha je celoživotné ochorenie a hoci príznaky môžu prichádzať a odchádzať, vyžaduje si neustálu liečbu a sama od seba nevymizne.

V štúdii rizika mortality (smrti) pri duševných poruchách sa zistilo, že ľudia s bipolárnou poruchou mali okrem iných ochorení zvýšené riziko mortality v porovnaní s bežnou populáciou[8].

Správna dlhodobá a trvalá liečba však môže pomôcť kontrolovať príznaky a umožniť ľuďom s bipolárnou poruchou žiť dlhý a zdravý život.

Diagnóza

Čím skôr sa bipolárna porucha diagnostikuje a vytvorí sa plán liečby, tým menšia je pravdepodobnosť, že sa ochorenie bude ďalej rozvíjať.

Ako sa diagnostikuje bipolárna porucha?

Bipolárna porucha sa v súčasnosti diagnostikuje skôr na základe anamnézy a príznakov než pomocou zobrazovania mozgu alebo iných diagnostických testov. Ľudia s bipolárnou poruchou častejšie vyhľadávajú pomoc, keď majú depresiu, ako keď sú manickí alebo hypomanickí, ale je dôležité poradiť sa s lekárom, ak spozorujú pretrvávajúce, opakujúce sa príznaky niektorého z týchto stavov. Lekár môže urobiť telesné vyšetrenie a nariadiť lekárske testy, aby sa vylúčili iné ochorenia.

V prípade potreby odborník na duševné zdravie posúdi duševné zdravie, pričom sa bude venovať príznakom, celoživotnej anamnéze, skúsenostiam a často rodinnej anamnéze. Niekedy môžu lieky a iné ochorenia (napr. liečba steroidmi alebo problémy so štítnou žľazou) spôsobiť príznaky podobné tým pri bipolárnej poruche, preto môžu lekári pri zvažovaní diagnózy vyhodnotiť aj tieto iné nesúvisiace ochorenia alebo lieky.

Test na diagnostikovanie bipolárnej poruchy

Neexistujú žiadne špecifické lekárske testy na diagnostikovanie bipolárnej poruchy. Odborník na duševné zdravie sa však bude pýtať na príznaky, pocity a emócie. Na podporu svojho klinického posúdenia použije dotazníky, ako je Dotazník o poruchách nálady (MDQ) na overenie, či pacienti môžu mať túto poruchu, Škála celkového klinického dojmu – verzia pre bipolárnu poruchu (CGI-BP), ktorá sa môže použiť na posúdenie závažnosti ochorenia, hodnotiaca Škála mánie u mladých ľudí (YMRS) na posúdenie závažnosti manických stavov a Hamiltonova hodnotiaca škála depresie (HDRS) na posúdenie závažnosti a zmeny depresívnych príznakov.

Liečba a lieky

Bipolárna porucha je celoživotné ochorenie, ktoré môže časom prichádzať a odchádzať. Dlhodobá kontinuálna liečba môže pomôcť oddialiť, zabrániť alebo riadiť závažnosť akútnych manických alebo akútnych depresívnych epizód a akýchkoľvek pretrvávajúcich príznakov, ktoré sa môžu vyskytnúť medzi týmito epizódami. Je tiež dôležité, aby ľudia, ktorí zažívajú hypomániu, podstúpili liečbu na obmedzenie rozvoja ťažkej mánie alebo depresie.

Ako sa lieči bipolárna porucha?

Účinný plán liečby často zahŕňa kombináciu liekov a psychoterapie. Štúdie ukazujú, že pri výbere liečby akútnych fáz bipolárnej poruchy sa má zvážiť vhodná liečba pre obdobie medzi epizódami (známa ako udržiavacia fáza), aby sa zabezpečilo úplné zvládnutie akútnych fáz[9].

Lieky

Lieky používané na liečbu bipolárnej poruchy zahŕňajú stabilizátory nálady, antipsychotiká druhej generácie10 a lieky, ktoré sa zameriavajú na spánok alebo úzkosť. Lekári môžu predpísať aj antidepresíva na depresívne epizódy v kombinácii so stabilizátorom nálady, aby sa zabránilo manickým epizódam. Lieky proti úzkosti sa môžu použiť na upokojenie úzkosti a agitácie súvisiacej s manickou epizódou.

Niektorí ľudia možno budú musieť vyskúšať rôzne lieky, než sa nájdu tie, ktoré im najlepšie vyhovujú. Po ich nájdení môže byť liečba veľmi účinná a mnohí ľudia môžu žiť plne funkčný a úspešný život.

Terapia a intervencia

Psychoterapia (terapia rozhovorom) môže poskytnúť vzdelávanie a podporu, ktoré pomôžu človeku s bipolárnou poruchou vyrovnať sa s ochorením. Môže pomôcť človeku identifikovať a zmeniť jeho znepokojujúce emócie, myšlienky a správanie.

Na liečbu bipolárnej poruchy možno použiť celý rad psychoterapií vrátane kognitívnej behaviorálnej terapie, terapie zameranej na rodinu, terapie interpersonálnych a sociálnych rytmov, kognitívnej terapie založenej na všímavosti a dialektickej behaviorálnej terapie11.

Typ, frekvencia a pravidelnosť liečby vychádzajú z individuálnych potrieb. Existuje aj niekoľko intervencií, ktoré môžu byť pre ľudí užitočné pri zvládaní bipolárnych príznakov. Patria medzi ne:

  • Elektrokonvulzívna terapia (ECT): Postup stimulácie mozgu na liečbu závažných príznakov, ktorý sa vykonáva pod anestéziou. Zvyčajne sa vykonáva ako séria liečob počas niekoľkých týždňov, ale môže byť tiež účinná aj vtedy, keď je potrebná rýchla reakcia.
  • Transkraniálna magnetická stimulácia (TMS): Postup stimulácie mozgu pomocou magnetických vĺn, ktoré sa dodávajú, kým je pacient pri vedomí. Liečebné sedenia sa konajú každý deň počas jedného mesiaca.

Strava

Výskum je obmedzený, ale niektoré štúdie naznačujú, že môže existovať vzťah medzi stravou a bipolárnou poruchou.

Neexistuje žiadna špecifická „bipolárna diéta“, ale vo všeobecnosti môže byť konzumácia vyváženej stravy s nízkym obsahom nasýtených tukov a jednoduchých sacharidov a stravy plnej potravín bohatých na živiny prospešná pri udržiavaní zdravého životného štýlu.

Okrem toho pitie len mierneho množstva kofeínových nápojov (a nie ich náhle zastavenie) môže pomôcť zabrániť tomu, aby bol človek nadmerne stimulovaný.

Cvičenie

Štúdie ukázali, že cvičenie môže byť prospešné pri zvládaní depresívnej fázy bipolárnej poruchy. Pravidelné aeróbne cvičenie (napr. jogging alebo plávanie) môže mať pozitívny vplyv na náladu, pomáha bojovať proti stresu, úzkosti a podporuje lepší spánok, zatiaľ čo anaeróbne cvičenie (napr. joga alebo pilates) môže mať upokojujúci účinok.

Ľudia s bipolárnou poruchou často žijú sedavým spôsobom života, čo môže prispieť k vysokému výskytu iných ochorení, ako je cukrovka 2. typu a srdcové choroby. Aeróbne cvičenie je tiež zdravé pre srdce a mozog, a tak môže brániť vzniku ďalších ochorení.

Napriek výhodám cvičenia by u niektorých ľudí mohlo cvičenie zhoršiť manické príznaky. Z tohto dôvodu je dôležité spolupracovať s lekárom a nájsť správny plán cvičenia.

Prevencia

Bipolárnej poruche nie je možné zabrániť, ale stanovenie diagnózy a liečba hneď po zistení príznakov môžu zabrániť zhoršeniu stavu.

Ľudia, ktorí už boli diagnostikovaní, môžu zabrániť tomu, aby sa z miernych príznakov stali akútne epizódy dodržiavaním nasledovného:

  • Dávanie si pozor na varovné signály: Vyhľadanie lekára pri včasnom spozorovaní príznakov alebo spúšťačov.
  • Vyhýbanie sa drogám a alkoholu: Tieto môžu zhoršiť príznaky a zvýšiť pravdepodobnosť ich návratu.
  • Užívanie liekov podľa pokynov: Zastavenie užívania alebo zníženie dávky liekov bez lekárskeho odporúčania môže spôsobiť abstinenčný účinok a príznaky sa môžu vrátiť alebo zhoršiť.

Vedecké štúdie

Štúdie o príčinách, rizikových faktoroch a liečbe bipolárnej poruchy sú rozsiahle a početné.

Vedci pracujú najmä na identifikácii génov, ktoré sa môžu podieľať na vzniku tejto poruchy. Hoci je známe, že bipolárna porucha sa častejšie vyskytuje u ľudí, ktorí majú príbuzného prvého stupňa s týmto ochorením[12], vedci stále zisťujú, aké sú príslušné gény a ako spolupracujú. Celosvetový tím výskumníkov nedávno identifikoval 30 oblastí ľudského genómu, v ktorých môžu odchýlky v genetickom kóde zvýšiť riziko vzniku bipolárnej poruchy[13].

Výskumníci sa tiež podrobne zaoberajú zložením črevnej mikroflóry („dobré“ a „zlé“ baktérie a iné mikroorganizmy, ktoré žijú v čreve) a jej vzťahom k funkcii mozgu u ľudí s bipolárnou poruchou. Štúdie zistili, že zloženie črevnej mikroflóry môže byť u týchto ľudí zmenené[14].

Existuje nádej, že pokračujúci výskum v týchto oblastiach povedie k vývoju nových, účinnejších a lepšie cielených spôsobov liečby.

Prebieha aj výskum najlepšej liečby pre ľudí s bipolárnou poruchou. Patria sem štúdie na posúdenie účinnosti liekov a neliekových terapií zameraných na liečbu akútnych manických alebo depresívnych príznakov a na prevenciu relapsu u dospelých s touto poruchou[15] a štúdie na určenie toho, či intenzívna psychoterapeutická intervencia v najranejších štádiách bipolárnej poruchy môže zabrániť jej plnému nástupu alebo ho obmedziť[16].

Referenčné zdroje

[1] National Institute of Mental Health. Bipolar disorder. Accessed February 2021. https://www.nimh.nih.gov/health/topics/bipolar-disorder/index.shtml

[2] Novick DM, Swartz HA. Evidence-based psychotherapies for bipolar disorder. Focus (Am Psychiatr Publ). 2019;17(3):238-248. doi:10.1176/appi.focus.20190004

[3] Ritchie H, Roser M. Mental health. Our World In Data. Published April 2018. Accessed February 2021. https://ourworldindata.org/mental-health

[4] Fajutrao L, Locklear J, Priaulx J, Heyes A. A systematic review of the evidence of the burden of bipolar disorder in Europe. Clin Pract Epidemiol Ment Health. 2009;5:3. doi:10.1186/1745-0179-5-3

[5] Pini S, de Queiroz V, Pagnin D et al. Prevalence and burden of bipolar disorders in European countries. Eur Neuropsychopharmacol. 2005;15(4):425-434. doi:10.1016/j.euroneuro.2005.04.011

[6] Malhi G, Bell E, Morris G, Hamilton A. Staging bipolar disorder: an alluring proposition. Bipolar Disord. 2020;22(7):660-663. doi:10.1111/bdi.13020

[7] Berit K. Toward a deeper understanding of the genetics of bipolar disorder. Front Psychiatry. 2015;6:105. doi:10.3389/fpsyt.2015.00105

[8] Chesney E, Goodwin G, Fazel S. Risks of all‐cause and suicide mortality in mental disorders: a meta‐review. World Psychiatry. 2014;13(2):153-160. doi:10.1002/wps.20128

[9] Yatham L, Kennedy S, Parikh SV et al. Canadian Network for Mood and Anxiety Treatments (CANMAT) and International Society for Bipolar Disorders (ISBD) 2018 guidelines for the management of patients with bipolar disorder. Bipolar Disord. 2018;20(2):97-170. doi:10.1111/bdi.12609

[10] Cruz N, Sanchez-Moreno J, Torres F, Goikolea JM, Valentí M, Vieta E. Efficacy of modern antipsychotics in placebo-controlled trials in bipolar depression: a meta-analysis. Int J Neuropsychopharmacol. 2010;13(1):5-14. doi:10.1017/S1461145709990344

[11] McMahon K, Herr N, Zerubavel N, Hoertel N, Neacsiu AD. Psychotherapeutic treatment of bipolar depression. Psychiatr Clin North Am. 2016;39(1):35-56. doi:10.1016/j.psc.2015.09.005

[12] Escamilla MA, Zavala JM. Genetics of bipolar disorder. Dialogues Clin Neurosci. 2008;10(2):141-152. doi:10.31887/DCNS.2008.10.2/maescamilla

[13] Stahl EA, Breen G, Forstner A et al. Genome-wide association study identifies 30 loci associated with bipolar disorder. Nat Genet. 2019;51:793-803. doi:10.1038/s41588-019-0397-8

[14] Lu Q, Lai J, Lu H et al. Gut microbiota in bipolar depression and its relationship to brain function: an advanced exploration. Front Psychiatry. 2019;10:784. doi:10.3389/fpsyt.2019.00784

[15] Butler M, Urosevic S, Desai P et al. Treatment for Bipolar Disorder in Adults: A Systematic Review. Agency for Healthcare Research and Quality (US); 2018. doi:10.23970/ahrqepccer208

[16] Novick DM, Swartz HA. Evidence-based psychotherapies for bipolar disorder. Focus (Am Psychiatr Publ). 2019;17(3):238-248. doi:10.1176/appi.focus.20190004

Mohlo by vás zaujímať...

Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba má mnoho podôb. Príznaky sa líšia v závislosti od postihnutej oblasti. Prejavy prvých príznakov Alzheimerovej choroby u mladého človeka (do 65 rokov) nie sú rovnaké ako u sedemdesiatnika alebo osemdesiatnika.

Alzheimerova choroba

V 95 % prípadov je Alzheimerova choroba dôsledkom kombinácie genetických faktorov a faktorov prostredia a životného štýlu, ktoré na človeka začnú časom pôsobiť. Zvyšných 5 % prípadov, definovaných ako skorá alebo dedičná Alzheimerova choroba, sa spravidla vyvinie pred 65. rokom, pričom zhoršovanie stavu je agresívnejšie a/alebo rýchlejšie, prevažne kvôli mutáciám v génoch.

Epilepsia

Diagnóza epilepsie môže byť ťažká pre celú rodinu, najmä preto, že mnohí rodičia nemajú podrobné znalosti o tomto ochorení a o tom, ako pomôcť svojim deťom vyrovnať sa s ním.

Vitaj späť

Ak chcete získať prístup k týmto informáciám, musíte použiť svoje poverenia

Nemáte profil? predplatiť