Predpokladá sa, že migréna postihuje každého desiateho človeka na svete. Tieto intenzívne bolesti hlavy zahŕňajú pulzujúcu bolesť a mnoho ľudí pociťuje nevoľnosť, vracanie, a citlivosť na svetlo a zvuky. Prečítajte si viac o príznakoch a štádiách migrény a o tom, ako sa liečia.

Spoločnosť Neuraxpharm poskytuje alternatívy liekov na migrénu a akonáhle lekár určí vaše špecifické potreby, môže vám predpísať liek, ktorý najlepšie vyhovuje vašim potrebám a stavu.

Čo je migréna?

Migréna je intenzívna bolesť hlavy s pulzujúcou bolesťou, ktorá zvyčajne postihuje jednu stranu hlavy. Často ju sprevádza nevoľnosť, vracanie a extrémna citlivosť na svetlo a zvuky. Migréna bežne trvá najmenej štyri hodiny a môže trvať aj niekoľko dní – v mnohých prípadoch ovplyvňuje schopnosť vykonávať každodenné činnosti.

Aké sú hlavné typy migrény?

Migrény sa vo všeobecnosti delia do dvoch kategórií: migréna s aurou a migréna bez aury.

„Aura“ je slovo, ktorým sa označujú príznaky, ktoré sa môžu objaviť pred záchvatom migrény a trvajú až hodinu. Tieto príznaky slúžia ako varovné znamenia , ktoré upozorňujú na blížiacu sa migrénu. Aury často zahŕňajú vizuálne príznaky, ako je videnie blikajúcich svetiel alebo vlnitých čiar, alebo tunelové videnie. Niektorí ľudia pociťujú aj mravčenie v rukách a nohách a zmeny čuchu, chuti, hmatu alebo reči.

Koľko ľudí trpí migrénou?

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa odhaduje,[1] že polovica až tri štvrtiny dospelých vo veku 18 až 65 rokov zažili v poslednom roku bolesť hlavy. Z nich 30 % alebo viac malo migrénu.

V prehľade v časopise Journal of the Neurological Sciences z roku 2017 sa uvádza, že migréna postihuje každého desiateho človeka na celom svete a že všade na svete je migréna na vzostupe[2]. Štúdie ukazujú, že migréna sa v Európe vyskytuje u 15 % dospelých[3].

Príznaky

Hlavným príznakom migrény je intenzívna bolesť hlavy. Zvyčajne ide o pulzujúcu bolesť na jednej strane hlavy, ale niektorí ľudia majú bolesti na oboch stranách hlavy alebo dokonca na tvári a krku.

Aké sú príznaky migrény?

Najčastejšie príznaky migrény sú:

  • Bolesť hlavy, ktorá sa zvykne začínať ako tupá bolesť a prechádza do pulzujúce bolesti, často na jednej strane hlavy
  • Bolesť, ktorá sa zhoršuje pri pohybe a často bráni každodenným činnostiam
  • Nevoľnosť
  • Vracanie
  • Citlivosť na svetlo a zvuky

Ďalšie príznaky môžu zahŕňať:

  • Pocit na omdlenie
  • Pocit veľkého tepla alebo chladu
  • Potenie alebo pocit lepkavosti/vlhkosti

Aké sú štádiá migrény?

Každý má iné skúsenosti s migrénou. U mnohých ľudí migréna prebieha v štyroch štádiách – prodróm, aura, záchvat a postdróm – ale nie každý prežíva všetky štádiá.

1. Prodróm

Štádium prodrómu môže nastať jeden alebo dva dni pred objavením sa migrény. Počas tohto štádia je bežné, že si všimnete jemné príznaky, ktoré naznačujú, že migréna môže nastúpiť . Patria medzi ne:

  • Zvýšená citlivosť na svetlo, zvuky alebo vône
  • Únava a zívanie
  • Túžba po jedle, zmena chuti do jedla alebo zvýšený smäd
  • Zmeny nálady
  • Nadúvanie, zápcha alebo hnačka
  • Stuhnutosť v krku

2. Aura

Migrénu môže sprevádzať aj aura. „Aura“ je pojem používaný na opis príznakov, ktoré sa objavujú pred migrénou a slúžia ako varovanie. Nie každý, kto má migrény, má aj aury. U tých, ktorí ju majú, môže trvať až hodinu a zahŕňať jeden alebo viacero z týchto príznakov:

  • Videnie blikajúcich svetiel, čiernych bodiek alebo vlnitých čiar
  • Halucinácie (videnie vecí, ktoré tam nie sú)
  • Rozvoj tunelového videnia alebo krátkodobá strata zraku
  • Pocit mravčenia alebo znecitlivenia na jednej strane tela
  • Zvonenie v ušiach
  • Zmeny reči, čuchu, chuti alebo hmatu

3. Záchvat migrény

Samotná migréna zvyčajne trvá najmenej štyri hodiny a ak sa nelieči, môže trvať niekoľko dní. Pravidelnosť a závažnosť sa u jednotlivých ľudí líšia.

4. Postdróm

Po migréne je bežné, že sa človek až jeden deň cíti byť unavený, vyčerpaný a bez energie a pri náhlom pohybe sa môže bolesť dokonca na krátko vrátiť. Toto obdobie je známe ako fáza „postdrómu“.

Príčiny, rizikové faktory a očakávaná dĺžka života

Hoci migréna sama osebe nie je život ohrozujúca, môže mať veľký vplyv na celkové zdravie a výrazne ovplyvniť každodenný život.

Výskum z Harvard Medical School[4] ukazuje, že u ľudí, ktorí trpia častými migrénami, je vyššia pravdepodobnosť, že budú mať iné zdravotné problémy (napr. úzkosť, depresiu, nespavosť a syndróm dráždivého čreva). Iné výskumy naznačujú, že migrény sú spojené so zvýšeným rizikom srdcového infarktu[5] a cievnej mozgovej príhody[6].

Čo spôsobuje migrény?

Lekári si stále nie sú istí presnými príčinami migrény, ale domnievajú sa, že by mohla súvisieť s dočasnými zmenami chemických látok, nervov a krvných ciev v mozgu. Niektorí ľudia zisťujú, že ich migréna súvisí s určitými faktormi, ako sú menštruačný cyklus, strava, únava alebo stres.

Sú migrény dedičné?

Približne polovica ľudí, ktorí trpia migrénami, má blízkeho príbuzného, ktorý ich má tiež, čo naznačuje, že môže existovať genetická súvislosť.

Vedci vedia, že migrény sa často vyskytujú v rodinách, ale nie sú si istí, ako presne. V súčasnosti prebieha výskum, ktorý sa zaoberá tým, prečo sú niektoré rodiny náchylné na migrénu a ako môže genetika ovplyvniť výskyt migrény u ľudí7.

U koho sa prejaví migréna?

Migréna zvykne postihovať viac žien ako mužov. V celosvetovom prehľade migrén uverejnenom v roku 20172 sa zistilo, že migrény postihujú 13,8 % žien v porovnaní so 6,9 % mužov. V tom istom prehľade sa zistilo, že vysoko rizikovou skupinou sú študenti, u ktorých postihuje 12,4 %. Taktiež sa zistilo, že dôležitým faktorom môže byť miesto, kde ľudia žijú, pričom viac ako 11 % obyvateľov miest trpí migrénou v porovnaní s 8,4 % ľudí žijúcich na vidieku.

Migréna sa môže objaviť v každom veku. Zdá sa však, že v strednom veku býva problematickejšia a v neskorších štádiách života sa zmierňuje. Náchylné sú aj deti – 10 % detí vo veku 5 – 15 rokov trpí migrénou a medzi bežné príznaky v tejto vekovej skupine patria epizodické záchvaty stredne silnej až veľmi silnej bolesti hlavy sprevádzané nevoľnosťou a citlivosťou na svetlo a zvuky[8].

Ako dlho môžete žiť s migrénou?

Migréna môže mať závažný vplyv na každodenný život, najmä u ľudí, ktorí trpia pravidelnými a dlhotrvajúcimi záchvatmi.

Správa z roku 2019 v časopise Journal of Head and Face Pain[9] sa zaoberala vplyvmi migrény na vzťahy, kariéru a financie a zistilo sa, že toto ochorenie môže negatívne ovplyvniť mnohé dôležité aspekty života. Patrili medzi ne manželské, rodičovské, romantické a rodinné vzťahy, kariérne/finančné úspechy a stabilita a celkové zdravie. V správe viac ako 32 % respondentov prieskumu uviedlo, že sa v dôsledku migrény obávajú o dlhodobé‐ finančné zabezpečenie.

Diagnóza

Diagnostikovanie migrény môže trvať dlhšie, pretože je často nepredvídateľná a proces môže zahŕňať viacero testov. Môže byť užitočné viesť si denník migrény, ktorý pomôže lekárom získať lepší obraz o tom, čo sa deje.

Ako sa diagnostikuje migréna?

Lekár najskôr vyšetrí zrak, reflexy a koordináciu a položí otázky týkajúce sa príznakov. Vedenie denníka migrény mu môže pomôcť odhaliť akékoľvek vzory a je často užitočným nástrojom pri stanovení pevnej diagnózy.

Ako si viesť denník migrény

Vedenie denníka migrény je jednoduché – jednoducho si pripravte tabuľku alebo si ju vytlačte z online zdroja a pri každom výskyte migrény si zaznamenajte niektoré z nasledovných informácií:

  • Kedy sa migréna vyskytla
  • Ako dlho to trvala
  • Typ bolesti, ktorú ste pociťovali
  • Či sa vyskytli aj iné príznaky, ako napríklad nevoľnosť
  • Či ste v ten deň užili nejaké lieky alebo absolvovali nejakú liečbu
  • Či ste v ten deň užili nejaké vitamíny alebo výživové doplnky
  • Čo ste v ten deň zjedli a vypili (pozrite si tiež časť „Strava“)
  • Ďalšie faktory, ktoré môžu byť relevantné (napr. počasie, fáza menštruačného cyklu, stresové faktory a spoločenské alebo pracovné aktivity)

Testy na diagnostikovanie migrény

Neexistujú žiadne špecifické testy na identifikáciu migrény, ale niekedy lekári budú chcieť robiť testy na vylúčenie iných ochorení s podobnými príznakmi. Tieto môžu zahŕňať: krvné testy, vyšetrenie magnetickou rezonanciou (MRI), ktoré poskytuje podrobné snímky z magnetických polí a rádiových vĺn, a elektroencefalogram (EEG), ktorý zisťuje elektrickú aktivitu v mozgu pomocou malých elektród pripojených k pokožke hlavy.

Liečba a lieky

Hoci sa migréna nedá vyliečiť, k dispozícii sú rôzne možnosti liečby, ktoré môžu pomôcť znížiť jej vplyv alebo jej zabrániť.

Ako sa lieči migréna?

Hlavným spôsobom liečby migrény sú lieky. Existuje však celý rad ďalších terapií a intervencií, ktoré môžu pomôcť. Často sú účinné aj zmeny životného štýlu.

Lieky

Lieky na migrénu sa delia do dvoch kategórií:

  • Profylaktické lieky: Tiež sú známe ako preventívna liečba a patria sem betablokátory, antikonvulzíva, tricyklické antidepresíva a najnovšie aj lieky zamerané na peptid súvisiaci s génom pre kalcitonín (CGRP)10. Používajú sa väčšinou u ľudí, ktorí mávajú aspoň tri migrény každý mesiac alebo aspoň osem dní v mesiaci,11 ale môže trvať niekoľko mesiacov, kým začnú naplno pôsobiť.
  • Akútne lieky:Sú to lieky, ktoré sa užívajú v čase záchvatu na zastavenie alebo výrazné zmiernenie bolesti. Patria sem nesteroidné protizápalové lieky (NSAID) a triptány,12 ako aj voľnopredajné lieky proti bolesti a lieky viazané na predpis.
Ďalším možným liekom na migrénu sú lieky proti nevoľnosti (antiemetiká). Niektorí ľudia zistili, že im pomáhajú pri migréne, a to aj vtedy, keď im nie je zle od žalúdka (nevoľnosť alebo vracanie).

Nezabudnite, že všetky lieky môžu mať vedľajšie účinky. Pred začatím užívania akéhokoľvek nového lieku sa vždy porozprávajte s lekárom.

Terapia a intervencia

V štúdiách sa zistilo, že akupunktúra môže u niektorých ľudí zmierniť účinky migrény. V jednej štúdii sa13 u pacientov, ktorí absolvovali 12 akupunktúrnych terapií počas troch mesiacov, zaznamenalo o 34 % menej dní s bolesťou hlavy ako na začiatku štúdie.

Zistilo sa tiež, že pri migréne je prospešná liečba zeleným svetlom14. To zahŕňa trávenie času v špecifickom úzkom pásme zeleného svetla zo špeciálnej lampy, pričom sa odfiltruje všetko ostatné svetlo. Je dôležité používať túto terapiu správne, pretože svetlá iných farieb – vrátane bielej, modrej, jantárovej a červenej – môžu migrénu zhoršiť.

Taktiež sa preukázala účinnosť relaxačných techník na zníženie úrovne stresu. Použité metódy budú závisieť od toho, čo funguje najlepšie pre každého človeka, ale prospešné môžu byť meditácia, joga a všímavosť (tzv. mindfulness).

K zmierneniu stresu môžu prispieť aj alternatívne metódy pôsobiace na telo – napríklad masáže, akupresúra, akupunktúra a kraniosakrálna terapia. Pred vyskúšaním akejkoľvek doplnkovej alebo alternatívnej liečby sa vždy poraďte s lekárom.

Strava

Zmena stravy môže byť užitočná ako súčasť širšieho prístupu k zmene životného štýlu na zmiernenie migrény. Vo všeobecnosti sa snažte dodržiavať zdravú a vyváženú stravu a jesť v pravidelných intervaloch.

Opäť platí, že vedenie denníka bolesti hlavy vám pomôže identifikovať všetky potraviny, ktoré môžu ovplyvniť migrénu. Denník by mal obsahovať tieto podrobnosti:

  • Všetko, čo ste zjedli a vypili
  • Čas dňa
  • Činnosť a miesto v čase jedenia alebo pitia (napr. sledovanie televízie, sedenie pri jedálenskom stole, práca za stolom)
Vedenie denníka môže pomôcť identifikovať, že migrénu spúšťajú faktory súvisiace so stravou. Napríklad oneskorené alebo nepravidelné jedlá, hladovanie, extrémna diéta a vynechanie jedál môžu spôsobiť pokles hladiny glukózy v krvi, čo by mohlo byť spúšťačom migrény. Svoju úlohu môže zohrať aj kofeín, alkohol, potraviny s vysokým obsahom cukru a syr.

Môžete zvážiť pridanie niektorých doplnkov stravy vrátane vitamínov, minerálov a rastlinných prípravkov. Napríklad horčík môže prispieť k normálnemu fungovaniu nervového systému a k energetickému metabolizmu, zatiaľ čo niektoré rastlinné látky môžu pomôcť znížiť napätie lokalizované do jednej oblasti alebo podporiť uvoľnenie15.

Cvičenie

U niektorých ľudí môže cvičenie spustiť migrénu16, zatiaľ čo iní hovoria, že im pri migréne pomáha. Hlavným prínosom pravidelného cvičenia je, že pomáha znižovať stres, ktorý je častým spúšťačom migrény. Keďže sa predpokladá, že obezita súvisí s migrénami, oplatí sa pravidelne cvičiť aj kvôli udržaniu zdravej telesnej hmotnosti.

Prevencia

Výskum ukazuje, že lepšia informovanosť, včasná liečba a zdravý životný štýl môžu významne vplývať na prevenciu migrény, preto je vhodné poradiť sa s lekárom hneď, ako sa objavia príznaky.

Mnohí ľudia trpiaci migrénou zistili, že lepším pochopením faktorov, ktoré môžu vyvolať migrénu, môžu podnikať kroky na to, aby sa migréna nevyskytovala tak často. Jedným z najlepších spôsobov, ako to urobiť, je viesť si denník migrény, ktorý môže ukázať, či záchvat spúšťa určité jedlo alebo niečo iné, napríklad stres či nedostatok spánku.

Preukázalo sa, že niektoré lieky pomáhajú u niektorých ľudí predchádzať migrénam, ale nemusia byť vhodné, ak existujú iné zdravotné problémy a mal by ich predpisovať len lekár.

Vedecké štúdie

Výskum v oblasti liekov proti migréne zaznamenal za posledných päť rokov výrazný pokrok vrátane klinických skúšaní nových skupín liekov na liečbu akútnej migrény a neliekových terapií, ako je magnetická stimulácia a neinvazívna stimulácia blúdivého nervu (nVNS)[17].

Výskumníci sa zaujímajú aj o profylaktické lieky, ktoré sa zameriavajú na peptid súvisiaci s génom pre kalcitonín (CGRP), čo je neuropeptid, ktorý neuróny používajú na komunikáciu[18].

Výskum tiež ukázal, že je dôležité pochopiť prodromálnu fázu migrény, kedy sa môžu objaviť príznaky, ako sú zívanie, únava, kognitívna dysfunkcia a túžba po jedle. Predpokladá sa, že to môže u niektorých ľudí pomôcť vysvetliť spúšťače migrény a umožniť im účinnejšie samokontrolovať svoj stav.

Referenčné zdroje

[1] World Health Organization. Headache disorders. Published April 2016. Accessed January 2021. https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/headache-disorders

[2] Woldeamanuel YW, Cowan RP. Migraine affects 1 in 10 people worldwide featuring recent rise: a systematic review and meta-analysis of community-based studies involving 6 million participants. J Neurol Sci. 2017;372:307-315. doi:10.1016/j.jns.2016.11.071

[3] Stovner LJ, Andree C. Prevalence of headache in Europe: a review for the Eurolight project. J Headache Pain. 2010;11(4):289-299. doi:10.1007/s10194-010-0217-0

[4] Harvard Health Publishing. Feel your pain: the health risk of migraines in men. Published September 2016. Accessed December 2020. https://www.health.harvard.edu/mens-health/feel-your-pain-the-health-risk-of-migraines-in-men

[5] Kurth T, Winter AC, Eliassen AH et al. Migraine and risk of cardiovascular disease in women: prospective cohort study [published correction appears in BMJ. 2016 Jun 17;353:i3411]. BMJ. 2016;353:i2610. doi:10.1136/bmj.i2610

[6] Øie LR, Kurth T, Gulati S, Dodick DW. Migraine and risk of stroke. J Neurol Neurosurg Psychiatry. 2020;91(6):593-604. doi:10.1136/jnnp-2018-318254

[7] Gormley P, Kurki M, Kiekkala ME et al. Common variant burden contributes to the familial aggregation of migraine in 1,589 families. Neuron. 2018;98(4):743-753. doi:10.1016/j.neuron.2018.04.014

[8] Teleanu RI, Vladacenco O, Teleanu DM, Epure DA. Treatment of Pediatric Migraine: a Review. Maedica (Bucur). 2016;11(2):136-143

[9] Buse DC, Fanning KM, Reed ML et al. Life with migraine: effects on relationships, career, and finances from the Chronic Migraine Epidemiology and Outcomes (CaMEO) study. Headache. 2019;59(8):1286-1299. doi:10.1111/head.13613

[10] Edvinsson L, Haanes KA, Warfvinge K, Krause DN. CGRP as the target of new migraine therapies – successful translation from bench to clinic. Nat Rev Neurol. 2018;14(6):338-350. doi:10.1038/s41582-018-0003-1

[11] Kumar A, Kadian R. Migraine Prophylaxis. In: StatPearls. StatPearls Publishing. Updated October 27, 2020. Accessed January 2021. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK507873/

[12] Öztürk V. Acute Treatment of Migraine. Noro Psikiyatr Ars. 2013;50(Suppl 1):S26-S29. doi:10.4274/Npa.y7299

[13] Vickers AJ, Rees RW, Zollman CE et al. Acupuncture for chronic headache in primary care: large, pragmatic, randomised trial. BMJ. 2004;328(7442):744. doi:10.1136/bmj.38029.421863.EB

[14] Noseda R, Bernstein CA, Nir R-R et al. Migraine photophobia originating in cone-driven retinal pathways. Brain. 2016;139(Pt 7):1971-1986. doi:10.1093/brain/aww119

[15] Sun-Edelstein C, Mauskop A. Foods and supplements in the management of migraine headaches. Clin J Pain. 2009;25(5):446-452. doi:10.1097/AJP.0b013e31819a6f65

[16] Amin FM, Aristeidou S, Baraldi C et al. The association between migraine and physical exercise. J Headache Pain. 2018;19(1):83. doi:10.1186/s10194-018-0902-y

[17] Goadsby J. Primary headache disorders: five new things. Neurol Clin Pract. 2019;9(3):233-240. doi:10.1212/CPJ.0000000000000654

[18] Woo M. A new generation of headache drugs. Nature. 2020;586:S4-S6 doi:10.1038/d41586-020-02862-9

Mohlo by vás zaujímať...

Epilepsia

Diagnóza epilepsie môže byť ťažká pre celú rodinu, najmä preto, že mnohí rodičia nemajú podrobné znalosti o tomto ochorení a o tom, ako pomôcť svojim deťom vyrovnať sa s ním.

Epilepsia

Sú to záchvaty, pri ktorých dieťa na chvíľu upadne do bezvedomia a neprítomne hľadí a nereaguje na dianie okolo neho. Ich frekvencia a dĺžka sú nepredvídateľné, čo vyvoláva obavy u rodičov a členov rodiny.

Epilepsia

Väčšina detí s epilepsiou by mala byť schopná navštevovať bežnú školu a vzdelávať sa bez väčších problémov za predpokladu, že medzi rodinou a školou existuje dobrá komunikácia.

Vitaj späť

Ak chcete získať prístup k týmto informáciám, musíte použiť svoje poverenia

Nemáte profil? predplatiť