Hoci stres môže spôsobovať fyzické a duševné príznaky, nie je to ochorenie. Stres je prirodzenou reakciou tela na pocit tlaku a je normálnou súčasťou každodenného života.
Stres sa často považuje za negatívny pocit, avšak jeho účinky vám môžu pomôcť vyrovnať sa so situáciami, kedy ste pod tlakom tým, že sa budete cítiť viac motivovaný/á alebo dokonca nabudený/á výzvou.
Spôsoby, ktorými ľudia zmierňujú alebo zvládajú stres, sa líšia, často v závislosti od príčiny stresu, ktorý pociťujú.
Keď sa cítime pod tlakom, naše telo uvoľňuje kortizol a adrenalín. Sú to hormóny, ktoré podporujú našu reakciu „bojuj alebo uteč“. Hoci táto hormonálna vzpruha môže byť užitočná pri riešení krátkodobej situácie, vysoké hladiny kortizolu a adrenalínu počas dlhšieho obdobia môžu mať vplyv na vaše dlhodobé zdravie. Pochopenie toho, čo spôsobuje váš stres, vám môže pomôcť lepšie zvládať jeho účinky.
Stres môžu spôsobovať ťažké alebo náročné situácie v našom pracovnom alebo osobnom živote. Problémy, ktoré spôsobuje stres, môžu byť dočasné, prípadne môže dlhodobé problémy spôsobovať určitá oblasť nášho života, napríklad nespokojnosť v práci.
Medzi situácie, ktoré zvyčajne spôsobujú stres, patria tie, pri ktorých máme pocit, že nemáme kontrolu nad tým, čo sa deje, alebo nad možnými výsledkami, alebo keď sa cítime pod takým tlakom, že nezvládame všetky požiadavky, ktoré sú na nás kladené.
Niekedy môžeme mať všeobecný pocit stresu, ale nie sme schopní určiť presnú príčinu. Môže to byť spôsobené tým, že sa cítime pod tlakom viacerými spôsobmi. Napríklad finančné starosti môžu zasa ovplyvniť naše vzťahy, čo má negatívny vplyv na našu pohodu.
Každý človek z času na času zažíva stres. Niektorí ľudia sa však naučia zvládať stres a možno čerpať z jeho pozitívnych účinkov lepšie ako iní.
Príčiny a účinky stresu sa u jednotlivých ľudí líšia, pretože všetci máme rôzne životné skúsenosti a podporné siete, ktoré nám pomáhajú vyrovnať sa s tlakom rôznymi spôsobmi.
Približne polovica európskych pracovníkov považuje stres na svojom pracovisku za bežný a prispieva k približne polovici všetkých dní práceneschopnosti[1].
Stres môže spôsobiť mnoho rôznych príznakov. Môže ovplyvniť vaše fyzické aj duševné zdravie, ako aj vaše správanie. Niektoré príznaky môžu mať reťazové účinky. Ak vám napríklad stres spôsobuje problémy s trávením, môže to následne ovplyvniť vašu stravu a vaše celkové fyzické zdravie – ktoré sa potom môže stať ďalším zdrojom stresu.
Stres môže spôsobovať fyzické, duševné a behaviorálne príznaky.
Fyzické príznaky môžu zahŕňať:
Duševné príznaky môžu zahŕňať:
Zmeny v správaní môžu zahŕňať:
Hoci je stres bežnou súčasťou každodenného života a nemá dlhodobé účinky, pretrvávajúci stres môže spôsobiť vedľajšie účinky a byť spojený s problémami duševného zdravia.
U ľudí, ktorí trpia trvalým alebo častým vysokým stresom, ktorý nedokážu účinne zvládať, sa môžu vyvinúť problémy s duševným zdravím, ako je úzkosť alebo depresia.
A naopak, tlak na zvládanie problémov duševného zdravia sa môže tiež stať príčinou stresu.
Účinky stresu na jednotlivcov sa líšia v závislosti od ich schopnosti zvládať ich, čo môže byť zase ovplyvnené faktormi, ako je ich úroveň emocionálnej odolnosti, ich skúsenosti s riešením náročných situácií, podporná sieť rodiny a priateľov v ich okolí a to, ako sa im v danom čase darí v iných oblastiach života.
Aj keď si môžete uvedomovať, že sa cítite pod psychickým tlakom, prvými skutočnými príznakmi toho, že stres má vplyv na vašu pohodu, sú často fyzické príznaky, ako napríklad únava, ale aj problémy so spánkom, bolesti hlavy alebo tráviace problémy.
Príčiny a rizikové faktory stresu sa u každého človeka líšia. Samotný stres môže viesť k ďalším fyzickým alebo duševným zdravotným problémom.
Stres zvyčajne vyvolávajú situácie v každodennom živote, ktoré vás dostávajú pod tlak. Môže ísť o negatívny tlak, napríklad problémy v práci, alebo o prirodzené výzvy, ktoré pociťujete pri riešení životných zmien, ako je svadba, nové dieťa alebo odchod do dôchodku. Typické príčiny stresu môžu zahŕňať:
Medzi situácie, ktoré možno vo všeobecnosti považovať za šťastné udalosti, ale ktoré napriek tomu môžu spôsobovať stres, patria:
Stres nemusí byť spôsobený len jedným veľkým problémom. Môže byť tiež výsledkom viacerých menších obáv, ktoré sa časom nahromadia.
Stres nie je dedičný. Vašu schopnosť vyrovnať sa so stresom a jeho účinkami však môže ovplyvniť správanie a techniky, ktoré ste sa naučili v mladom veku.
Byť pod tlakom je normálnou súčasťou života a každý sa v určitom momente môže cítiť pod stresom. Stres, ktorý pociťujete z toho, že ste pod tlakom, môže byť pozitívnou silou, ktorá vám pomôže čeliť výzvam a dodá vám motiváciu účinne sa vysporiadať s ťažkými situáciami. Môže však mať aj negatívny účinok v závislosti od spôsobu jeho zvládania.
Pocity stresu sú zvyčajne dôsledkom každodenných udalostí, ktoré sú dočasné a časom sa zmenia. Tento druh stresu je normálnou súčasťou života. Dlhodobý stres, ktorý nie je dobre zvládnutý, však môže viesť k zdravotným problémom a rozhodnutiam o pohode, ktoré by mohli mať vplyv na dĺžku života.
Pri pretrvávajúcom strese sa dočasné príznaky spojené so stresom môžu rozvinúť do chronických zdravotných problémov ovplyvňujúcich imunitný a tráviaci systém a spôsobiť problémy so srdcom, spánkom a reprodukčným zdravím.
Postupom času môže pretrvávajúci stres viesť aj k duševným poruchám, ako je depresia alebo úzkosť. Tie sa môžu zhoršiť zmenami správania, ako napríklad zvýšeným požívaním alkoholu alebo fajčením.
Neexistuje žiadna špecifická liečba alebo lieky na stres, pretože stres sám o sebe nie je ochorenie. K dispozícii je však pomoc na zníženie jeho účinkov a na zvládanie možných príznakov.
Ak máte problémy so zvládaním stresu alebo ak príznaky vášho stresu alebo úzkosti nemiznú, mali by ste sa obrátiť na svojho lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka, pretože sú k dispozícii liečby, ktoré by vám mohli pomôcť. Patrí medzi ne psychoterapia, lieky, všímavosť (tzv. mindfulness), ekoterapia a doplnkové terapie.
Navštívte našu sekciu Zdravie spotrebiteľov a objavte probiotikum Neuraxbiotic Zen, ktoré vďaka patentovanému probiotiku Lactobacillus plantarum DR7 a horčíku pomáha zmierniť príznaky stresu tým, že podporuje rovnováhu črevnej mikroflóry. Pôsobí na os črevo-mozog a pomáha modulovať biologické látky, ktoré regulujú stres. Horčík dopĺňa tento účinok a prispieva k normálnemu fungovaniu nervového systému.
K dispozícii sú rôzne lieky, ktoré môžu znížiť alebo pomôcť zvládať niektoré z účinkov stresu.
Lekár vám môže predpísať antidepresíva na depresiu alebo úzkosť, alebo lieky na spanie alebo zvládnutie fyzických príznakov, ako sú tráviace problémy alebo vysoký krvný tlak.
Váš lekár však môže chcieť, aby ste najprv vyskúšali spôsoby na zníženie účinkov stresu, ktoré nezahŕňajú lieky, napríklad psychoterapie.
Psychoterapie slúžia na pomoc ľuďom s duševnými a emocionálnymi problémami vrátane stresu. Ak máte ťažkosti so zvládaním stresu, môžete najprv prediskutovať svoje problémy s lekárom a ten vám poradí najlepší spôsob, ako začať. Psychoterapie môžu zahŕňať:
Výskumy ukazujú, že existuje dôležité prepojenie medzi naším mozgom, črevami a prospešnými mikroorganizmami, ktoré žijú v našom tráviacom systéme (známe ako „os mikrobiota črevo-mozog“), čo môže ovplyvniť spôsob, akým zvládame obdobia stresu.
Predpokladá sa, že niektoré potraviny pomáhajú zvládať stres tým, že znižujú hladinu stresových hormónov kortizolu a adrenalínu v tele. Zdravá a vyvážená strava je tiež dôležitá pre celkové zdravie, kontrolu krvného tlaku a zdravia srdca.
Medzi potraviny, o ktorých sa predpokladá, že pomáhajú znižovať stres, patria napríklad:
Fyzická aktivita je skvelý spôsob, ako zlepšiť svoju fyzickú i psychickú pohodu, a pomôže vám zvládnuť účinky stresu a zlepšiť vašu náladu.
Zvýšenie fyzickej aktivity neznamená, že musíte začať chodiť do posilňovne, prihlásiť sa na hodiny aerobiku alebo sa venovať organizovaným športom – môžete to urobiť po svojom.
Aktivita aspoň 30 minút denne môže zlepšiť váš pocit pohody a sebaúcty. Ak chcete byť aktívnejší/aktívnejšia, môžete si vyhľadať skupiny chodcov alebo iné bezplatné aktivity vo vašom okolí alebo sa informovať o kurzoch, ako je tanec, joga alebo plávanie, ktoré by vás mohli baviť.
Ak ste už dlhšie neboli aktívny a zdá sa vám, že je to všetko trochu skľučujúce, môžete začať tým, že zvýšite svoju aktivitu doma – častejšie chodiť po schodoch, tancovať pri hudbe v rádiu alebo sa venovať prácam v záhradke. Ak máte zdravotné postihnutie alebo dlhodobé zdravotné ochorenie, mali by ste sa opýtať svojho lekára na rozumné a bezpečné spôsoby, ako sa môžete viac hýbať.
Ak sa pravidelná aktivita stane súčasťou vášho každodenného života a nebudete ju považovať za „cvičenie“, ktoré musíte vykonávať, môžete si vybudovať dobré návyky na celý život. Mohli by ste zvážiť aj ďalšie spôsoby, ako zlepšiť svoju pohodu (napr. meditácia a dychové cvičenia).
Aj keď je určitý stres v každodennom živote nevyhnutný, je možné zmierniť a zvládať jeho účinky.
Ak zistíte, čo je príčinou vášho stresu, môžete sa mu v niektorých prípadoch vyhnúť alebo si vyvinúť emocionálnu odolnosť, aby ste sa so stresom lepšie vyrovnali. Rozpoznaním príznakov budete tiež schopný/á ich zmierniť alebo lepšie zvládnuť.
Z preskúmania dôkazov, ktorý vykonala nadácia New Economics Foundation, vyplýva, že existuje päť krokov, ktoré môžete podniknúť na zlepšenie svojho duševného zdravia a pohody[2]:
Snažte sa zostať v kontakte s ľuďmi, ktorí vám môžu poskytnúť emocionálnu podporu a praktickú pomoc, a snažte sa tráviť čas s rodinou, napríklad pri spoločnej večeri. Nájdite si čas na spoločenský život – napríklad si dohodnite deň strávený s priateľmi alebo si dajte obed s kolegom. Nájdite si dobrovoľnícku prácu, ktorá vás dostane von a do spoločnosti.
Pravidelné cvičenie podporí vaše fyzické a duševné zdravie. Pokúste sa zaviesť do svojho každodenného života pravidelnú aktivitu spôsobom, ktorý vás baví. Nezabúdajte, že sa nemusíte zúčastňovať organizovaného cvičenia ani začať chodiť do posilňovne – buďte aktívny/a spôsobom, ktorý vás baví, a na úrovni, ktorá vám vyhovuje. Ak si nie ste istý/á, aká úroveň aktivity bude pre vás bezpečná (ak máte dlhodobé ochorenie), porozprávajte sa so svojím lekárom.
Naučiť sa niečo nové môže zlepšiť vašu duševnú pohodu, sebaúctu a sebavedomie. Zvážte možnosť zapojiť sa do kurzu na miestnej škole, kde sa môžete podeliť o skúsenosti a spoznať nových ľudí. Ak sa nechcete prihlásiť do kurzu, vyskúšajte niečo náročné doma, ako napríklad kutilské práce alebo varenie. A prečo sa nespýtať na možnosti vzdelávania v práci?
Činy dávania a láskavosti môžu pomôcť zlepšiť vašu duševnú pohodu tým, že vytvárajú pozitívne pocity, dávajú vám pocit zmyslu a pomáhajú vám nadviazať kontakt s inými ľuďmi. Podporujte druhých tým, že sa opýtate priateľov, rodiny alebo kolegov, ako sa majú, a skutočne si vypočujte ich odpoveď. Môžete sa tiež stať dobrovoľníkom vo svojej komunite alebo tráviť čas s ľuďmi, ktorí potrebujú podporu alebo spoločnosť.
Venujte viac pozornosti prítomnému okamihu, pretože to môže zlepšiť vašu duševnú pohodu. Patria sem vaše myšlienky a pocity, vaše telo a svet okolo vás. Všímavosť môže pozitívne zmeniť spôsob, akým vnímate život a ako pristupujete k výzvam. Opýtajte sa svojho lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka, kde môžete získať podporu týkajúcu sa všímavosti.
Veľká časť výskumu stresu sa zameriava na spôsoby, ako môžu ľudia účinne zvládať jeho príznaky. Uskutočnil sa napríklad výskum o tom, ako môže hudba viesť k pocitu potešenia[3] a o jej vplyve na stres v pároch[4] a zotavenie sa zo stresových situácií[5].
Článok v časopise Experimental and Molecular Medicine sa zaoberá aj vplyvom stresu na uvoľňovanie hormónu dopamínu a tým, ako nám pomáha vybrať najlepší spôsob zvládania stresových situácií[6].
Americká publikácia Psychology Today[7] upozornila na výskum stratégií na zvládanie stresu. Medzi takéto metódy patrí preformulovanie stresorov menej negatívnym spôsobom, zlepšenie plánovania, učenie sa relaxovať, potvrdzovanie našich hodnôt a využívanie našich silných stránok, väčšia zhovievavosť, cvičenie všímavosti (tzv. mindfulness) a vyjadrovanie vďačnosti.
Výskumníci, ktorí sa zaoberajú osou črevo-mozog, skúmajú aj význam ľudskej mikrobioty („dobrých“ baktérií a iných mikroorganizmov, ktoré žijú v našom tráviacom systéme). Črevná mikrobiota sa podieľa na rôznych ochoreniach súvisiacich so stresom vrátane úzkosti, depresie a syndrómu dráždivého čreva, hoci na odhalenie relatívneho vplyvu a príčinného podielu mikrobioty na poruchy súvisiace so stresom je potrebný ďalší výskum na ľuďoch[8].
[1] European Agency for Safety and Health at Work (EU-OSHA). Psychosocial risks and stress at work. Accessed February 2021. https://osha.europa.eu/en/themes/psychosocial-risks-and-stress
[2] Aked J, Marks N, Cordon C, Thompson S. Five ways to wellbeing: communicating the evidence. New Economics Foundation. Accessed February 2021. https://neweconomics.org/uploads/files/five-ways-to-wellbeing-1.pdf
[3] Ferreri L, Mas-Herrero E, Zatorre RJ et al. Dopamine modulates the reward experiences elicited by music. Proc Natl Acad Sci USA. 2019;116(9):3793-3798. doi:10.1073/pnas.1811878116
[4] Wuttke-Linnemann A, Nater UM, Ehlert U et al. Sex-specific effects of music listening on couples’ stress in everyday life. Sci Rep. 2019;9(1):4880. doi:10.1038/s41598-019-40056-0
[5] Koelsch S, Boehlig A, Hohenadel M et al. The impact of acute stress on hormones and cytokines and how their recovery is affected by music-evoked positive mood. Sci Rep. 2019;6:23008. doi:10.1038/srep23008
[6] Baik JH. Stress and the dopaminergic reward system. Exp Mol Med. 2020;52(12):1879-1890. doi:10.1038/s12276-020-00532-4
[7] Niemiec RM. 10 new strategies for stress management. Psychology Today. Published January 19, 2017. Accessed February 2021. https://www.psychologytoday.com/us/blog/what-matters-most/201701/10-new-strategies-stress-management
[8] Foster JA, Rinaman L, Cryan JF. Stress & the gut–brain axis: regulation by the microbiome. Neurobiol Stress. 2017;7:124-136. doi:10.1016/j.ynstr.2017.03.001
Stres
Pridajte sa do nášho adresára
Získajte najnovšie aktualizácie z blogu spoločnosti Neuraxpharm.
Ak chcete získať prístup k týmto informáciám, musíte použiť svoje poverenia
Nemáte profil? predplatiť
