Parkinsonova choroba postihuje najmä ľudí vo vyššom veku, pričom spomaľuje funkcie tela a ovplyvňuje jeho schopnosť kontrolovať pohyb.

Spoločnosť Neuraxpharm poskytuje alternatívy liekov na Parkinsonovu chorobu a akonáhle lekár určí vaše špecifické potreby, môže vám predpísať liek, ktorý najlepšie vyhovuje vašim potrebám a stavu.

Zistite viac o príznakoch, diagnostike a liečbe.

Čo je Parkinsonova choroba?

Parkinsonova choroba (PD) je progresívne neurodegeneratívne ochorenie. To znamená, že príznaky sa začínajú postupne a časom sa pomaly zhoršujú. PD ovplyvňuje zdravie nervových buniek mozgu (neurónov), ktoré riadia pohyb, a v dôsledku toho dochádza k ovplyvneniu mnohých telesných funkcií a pohybov.

Aké sú hlavné typy Parkinsonovej choroby?

Parkinsonova choroba patrí do skupiny ochorení nazývaných parkinsonizmus. Je to zastrešujúci pojem, ktorý zahŕňa aj iné ochorenia s podobnými príznakmi (napríklad tras, spomalené pohyby, svalová stuhnutosť a problémy s chôdzou).

Parkinsonova choroba je najčastejšou neurodegeneratívnou príčinou parkinsonizmu. Ostatné ochorenia spadajúce pod parkinsonizmus sa niekedy označujú ako atypický parkinsonizmus alebo parkinson-plus syndrómy. Tieto ochorenia majú zvyčajne horšiu prognózu ako PD a nereagujú na tradičnú liečbu PD, ktorá sa zameriava na zvýšenie hladiny dopamínu.

Koľko ľudí trpí Parkinsonovou chorobou?

V roku 2016 sa v štúdii Global Burden of Disease Study[1] odhadovalo, že Parkinsonovu chorobu má približne 6,1 milióna ľudí na celom svete. Išlo o výrazný nárast oproti 2,5 milióna ľudí v roku 1990. Odhaduje sa, že v EÚ týmto ochorením trpí 1,2 milióna ľudí[2].

V tej istej správe sa odhaduje, že do roku 2040 sa počet ľudí s Parkinsonovou chorobou priblíži k 13 miliónom. Tento odhadovaný nárast je spôsobený nasledovným:

  • mnohí ľudia nie sú diagnostikovaní,
  • prevalencia PD sa vekom výrazne zvyšuje a ľudia žijú dlhšie.

Príznaky

Príznaky Parkinsonovej choroby sa môžu u jednotlivých ľudí líšiť. Zvyčajne sa začínajú veľmi nenápadne, a preto ich možno nejaký čas prehliadať.

Aké sú príznaky Parkinsonovej choroby?

Príznaky možno rozdeliť na motorické príznaky (tie, ktoré ovplyvňujú pohyb) a nemotorické príznaky, ktoré neovplyvňujú pohyb. Existujú tri základné príznaky a mnoho ďalších sekundárnych príznakov, ktoré sú menej viditeľné, ale stále môžu ovplyvňovať kvalitu života.

Príznaky sa u každého líšia a je nepravdepodobné, že by sa u niekoho s PD vyskytli všetky.

Motorické príznaky

Všetky tri hlavné príznaky spojené s Parkinsonovou chorobou ovplyvňujú telo. Sú to:

  • Tras (trasenie rúk, ramien, nôh alebo hlavy)
  • Stuhnuté, neohybné svaly
  • Spomalený pohyb (tiež známy ako bradykinéza)

Ďalšie telesné príznaky môžu zahŕňať:

  • Problémy s rovnováhou
  • Strata čuchu
  • Zápcha, inkontinencia alebo sexuálna dysfunkcia
  • Problémy so spánkom
  • Ťažkosti so žuvaním, prehĺtaním alebo rozprávaním

Nemotorické príznaky

  • Pocity depresie a úzkosti
  • Únava
  • Kognitívne problémy, ako sú strata pamäti a ťažkosti s myslením alebo uvažovaním
  • Problémy so správaním, napr. impulzívne konanie a zmeny osobnosti, keď sa napríklad spoločenský človek uzavrie do seba

Aké sú štádiá Parkinsonovej choroby?

Na začiatku bývajú príznaky veľmi mierne a často zostávajú nepovšimnuté, čo môže viesť k oddialeniu stanovenia diagnózy. Príznaky sa zvyčajne začínajú na jednej strane tela, ale nakoniec postihujú obe strany.

Progres PD sa môže u jednotlivých ľudí značne líšiť, preto je ťažké predpovedať, ako rýchlo bude v danom prípade Parkinsonova choroba postupovať Mnohí ľudí tiež zisťujú, že ich príznaky kolíšu zo dňa na deň, výsledkom čoho sú dobré a zlé dni.

V počiatočných štádiách je bežné, že sa objavuje tras alebo chvenie rúk, či prstov. Časom sa to môže postupne zhoršovať, až napokon bude ťažké vykonávať jednoduché, každodenné úlohy (napr. jedenie). Trasenie sa môže rozvinúť aj v iných častiach tela.

Postupne sa môže spomaliť aj pohyb. Ľudia v neskorších štádiách Parkinsonovej choroby majú často ťažkosti s chôdzou a môžu sa pohybovať malými, šuchtavými krokmi.

Ďalší hlavný príznak, svalová stuhnutosť, môže postúpiť do bodu, kedy má človek problém s výrazom tváre. Svalová stuhnutosť môže tiež spôsobovať bolestivé svalové kŕče.

Reakcia človeka na lieky sa môže tiež časom meniť. Lieky môžu spočiatku priniesť jasné zlepšenie, ale ich účinnosť môže časom „vyprchať“ alebo sa stať nekonzistentnou a môže byť potrebné lieky prispôsobovať s postupujúcim ochorením .

Aké sú prvé príznaky Parkinsonovej choroby?

Progres PD je u každého iný, ale je bežné, že príznaky sú spočiatku mierne a často ostávajú v počiatočných štádiách nepovšimnuté. Príznaky sa zvyčajne začínajú na jednej strane tela a nakoniec postihujú obe strany. Je bežné, že PD sa začína trasom alebo trasením ruky, či prstov.

Príčiny, rizikové faktory a očakávaná dĺžka života

Nie je presne známe, prečo ľudia dostávajú Parkinsonovu chorobu, ale príznaky sa spúšťajú vtedy, keď nervové bunky, ktoré produkujú dopamín v mozgu, slabnú a odumierajú. Výskumníci sa domnievajú, že smrť týchto nervových buniek je spojená s kombináciou veku, genetiky a faktorov prostredia, ako je vystavenie určitým chemikáliám.

Medzi známe rizikové faktory rozvoja PD patrí vystavenie fungicídom a pesticídom (napr. maneb, rotenón a parakvát)[3] a traumatické poranenie mozgu[4].

Čo spôsobuje Parkinsonovu chorobu?

Chemické látky v mozgu nazývané neurotransmitery pomáhajú kontrolovať pohyby tela tým, že prenášajú správy medzi nervovými bunkami a zvyškom tela. Jedným z najvýznamnejších neurotransmiterov v tomto procese je dopamín. U ľudí s PD sa približne 70 – 80 % buniek produkujúcich dopamín poškodzuje a napokon odumiera.

Tento proces sa nazýva neurodegenerácia. Znamená to, že ľudia s PD majú nízku hladinu dopamínu v tej časti mozgu, ktorá kontroluje pohyb a rovnováhu. Príznaky Parkinsonovej choroby sa objavujú, pretože nervové bunky už nie sú schopné odovzdávať správne správy na ovládanie pohybov tela.

Je Parkinsonova choroba dedičná?

V niektorých prípadoch sa môže stať, že rodičia odovzdajú deťom chybný gén a v dôsledku toho deti zdedia Parkinsonovu chorobu, ale je to veľmi zriedkavé. Ochorenie sa vo všeobecnosti nededí[5].

U koho sa prejaví Parkinsonova choroba?

Parkinsonova choroba postihuje ľudí všetkých rás a zázemia. Pravdepodobnosť ochorenia sa zvyšuje s vekom, ale odhaduje sa, že približne 4 % ľudí s Parkinsonovou chorobou sú diagnostikovaní vo veku do 50 rokov[6].

U mužov je väčšia pravdepodobnosť výskytu PD ako u žien. Podľa niektorých výskumov sa toto ochorenie dvakrát častejšie diagnostikuje u mužov než u žien, pričom ženy sú v čase diagnózy v priemere o 2,1 roka staršie ako muži[7].

Ako dlho môžete žiť s Parkinsonovou chorobou?

Parkinsonova choroba je celoživotné ochorenie, ktoré významne ovplyvňuje každodenný život a môže spôsobiť, že ľudia budú zraniteľnejší voči iným ochoreniam a infekciám. Vďaka pokroku v liečbe však väčšina ľudí s týmto ochorením má normálnu alebo takmer normálnu dĺžku života.

Diagnóza

Lekári pri určovaní toho, či niekto má Parkinsonovu chorobu, využívajú celý rad hodnotení. Môžu tiež použiť určité testy na vylúčenie iných ochorení.

Ako sa diagnostikuje Parkinsonova choroba?

Diagnostikovať Parkinsonovu chorobu môže byť ťažké z viacerých dôvodov. V počiatočných štádiách sú príznaky často mierne, čo sťažuje lekárom uistiť sa, že sú spôsobené Parkinsonovou chorobou. Príznaky sa môžu u jednotlivých osôb značne líšiť a podobné príznaky majú aj iné ochorenia – napríklad esenciálny tremor a Alzheimerova choroba, čo môže viesť k nesprávnej diagnóze.

Ďalším faktorom, ktorý sťažuje diagnostiku PD, je skutočnosť, že neexistuje žiadny samostatný test na toto ochorenie. Špecialisti môžu použiť niekoľko testov, ktoré im pomôžu vylúčiť iné ochorenia, ale diagnóza sa stanovuje predovšetkým na základe kombinovaných výsledkov:

  • posúdenia príznakov pacienta,
  • posúdenia anamnézy pacienta,
  • podrobného telesného vyšetrenia.

Testy na diagnostikovanie Parkinsonovej choroby

Lekári môžu použiť jeden alebo viacero z nasledujúcich testov, ktoré im pomôžu vylúčiť iné ochorenia:

  • SPECT (jednofotónová emisná počítačová tomografia): Toto vyšetrenie môže pomôcť zistiť, či v mozgu dochádza k strate buniek produkujúcich dopamín, čo môže naznačovať PD.
  • CT (počítačová tomografia): Tieto röntgenové snímky mozgu môžu pomôcť vylúčiť cievne ochorenia a nádory.
  • MRI (magnetická rezonancia): Magnetické náboje sa používajú na vytvorenie obrazu mozgu. Tie môžu pomôcť odlíšiť Parkinsonovu chorobu od ochorení podobných Parkinsonovej chorobe, ako sú progresívna supranukleárna obrna (PSP) a atrofia viacerých systémov (MSA).
  • Krvné testy: Široká škála krvných testov môže pomôcť vylúčiť stavy, ako je abnormálna hladina hormónov štítnej žľazy alebo poškodenie pečene

Liečba a lieky

Neexistuje žiadna liečba na vyliečenie Parkinsonovej choroby, ale existuje mnoho liekov a terapií, ktoré môžu pomôcť kontrolovať jej príznaky.

Ako sa lieči Parkinsonova choroba?

K dispozícii sú rôzne lieky, ktoré pomáhajú zlepšiť príznaky PD. Podporné terapie (napr. fyzioterapia, logopedická terapia a ergoterapia) môžu tiež výrazne pomôcť ľuďom s Parkinsonovou chorobou, aby aj naďalej žili nezávisle od ostatných.

Lieky

Mnohé lieky spočiatku prinášajú výrazné zlepšenie, ale ich účinnosť môže časom „vyprchať“ alebo sa stať nekonzistentnou a preto môže byť potrebné lieky s postupujúcim ochorením upravovať.

Príznaky PD sú spojené so znížením hladiny dopamínu v mozgu, dopamín však nie je možné užívať ako liek, pretože nemôže prejsť do mozgu, kde je potrebný. To znamená, že väčšina liekov sa zameriava na zvýšenie hladiny dopamínu iným spôsobom.

Medzi lieky patria:

  • Dopaminergné látky: Ich cieľom je zvýšiť hladinu dopamínu v mozgu alebo napodobniť účinky dopamínu (agonisti dopamínu).
  • Inhibítory monoaminooxidázy B: Tie pomáhajú zvyšovať hladinu dopamínu a sú užitočné v skorších štádiách PD.
  • Inhibítory katechol-O-metyltransferázy (COMT): Tieto lieky sa užívajú spolu s dopaminergným liekom na predĺženie jeho účinnosti a zvyčajne sa predpisujú v neskorších štádiách Parkinsonovej choroby.
Každý liek má celý rad vedľajších účinkov, ktoré je potrebné vždy zvážiť a prediskutovať s lekárom pred začatím užívania lieku. Lieky môžu byť v rôznych formách, vrátane tabliet, injekcií a gélov, čo dáva pacientom širokú škálu možností, aby vyhovovali ich individuálnym potrebám.

Terapia

Mnohí ľudia s Parkinsonovou chorobou zisťujú, že na určité príznaky sú prospešné podporné terapie. V počiatočných štádiách môžu podporné terapie stačiť na to, aby ľuďom pomohli pokračovať v každodenných činnostiach bez liekov.

Fyzioterapeutické sedenia môžu byť užitočné na zlepšenie flexibility, zmiernenie svalovej stuhnutosti a zníženie bolesti kĺbov. Logopéd môže pomocou cvičení a asistenčných technológií pomôcť pacientom znovu sa naučiť rečové zručnosti, ako aj pomôcť pri jedení a prehĺtaní. Ergoterapeutické posúdenie môže identifikovať zmeny, ktoré možno urobiť v domácnosti, čo pomáha pacientom udržať si nezávislosť dlhšie.

Naučiť sa žiť s Parkinsonovou chorobou môže byť veľmi frustrujúce. K riešeniu tohto problému môže prispieť mnoho rôznych foriem podpory, od podporných skupín s inými ľuďmi v podobných situáciách až po individuálne odborné poradenstvo. Lekári môžu poskytnúť viac informácií o tom, čo je k dispozícii na miestnej úrovni.

Alternatívne terapie

Mnohí ľudia zisťujú, že alternatívne terapie sú užitočné v kombinácii s inými spôsobmi liečby ako prostriedok na zníženie stresu, depresie, únavy a bolesti. Napríklad:

  • Masáž podporuje relaxáciu a znižuje svalové napätie
  • Joga zvyšuje flexibilitu a zlepšuje rovnováhu
  • Meditácia zmierňuje stres a úzkosť
  • Alexandrova technika sa zameriava na držanie tela a rovnováhu a môže znížiť svalové napätie a bolesť

Intervencia

Chirurgická liečba Parkinsonovej choroby sa nazýva hlboká mozgová stimulácia. Ide o implantáciu generátora impulzov, ktorý sa podobá na kardiostimulátor implantovaný do hrudnej steny. Stimulátor je spojený s mozgom jemnými drôtmi a pomocou malého elektrického prúdu sa stimuluje časť mozgu postihnutá Parkinsonovou chorobou.

Hlboká mozgová stimulácia nie je bežná, ale v niektorých prípadoch sa odporúča – najmä keď dostupné lieky už nepomáhajú zvládať príznaky.

Strava

Zmeny v strave neznížia následky Parkinsonovej choroby, ale môžu pomôcť s niektorými príznakmi. Patria medzi ne:

  • Zvýšenie príjmu vlákniny a zabezpečenie dostatočného množstva tekutín – to pomáha pri zápche.
  • Predchádzanie dehydratácii (ktorú môžu spôsobiť lieky na PD) udržiavaním dostatočného príjmu vody a tekutín.
  • Zabezpečenie správneho množstva soli v strave, aby sa zabránilo nízkemu krvnému tlaku a závratom. Pomôcť môže aj častejšia konzumácia malých porcií.
Niektoré výskumy ukazujú, že stredomorská strava môže byť prospešná pri znižovaní pravdepodobnosti vzniku Parkinsonovej choroby[8]. Táto strava sa vo všeobecnosti vyznačuje vysokým obsahom zeleniny, ovocia, strukovín, orechov, fazule, obilnín, zŕn, rýb a nenasýtených tukov (napr. olivový olej) a nízkym obsahom mäsa a mliečnych výrobkov.

Cvičenie

Cvičenie môže byť pre ľudí s Parkinsonovou chorobou užitočné, pretože:

  • Pomáha zvyšovať svalovú silu.
  • Zlepšuje flexibilitu a rovnováhu.
  • Môže posilniť duševné zdravie a zmierniť depresiu alebo úzkosť.
V cvičení, ako je chôdza, plávanie, práca v záhrade a joga, možno často pokračovať samostatne aj po diagnostikovaní Parkinsonovej choroby, prípadne môžu lekári odporučiť stretnutia s fyzioterapeutom.

Prevencia

Zatiaľ sa nenašla žiadna liečba alebo terapia, ktorá by zabránila rozvoju Parkinsonovej choroby, hoci sa uskutočnil rozsiahly výskum prínosov fyzickej záťaže v skoršom veku. Preukázalo sa, že u ľudí, ktorí cvičia, je pravdepodobnosť rozvoja Parkinsonovej choroby nižšia[9].

Aj keď výskum naznačuje, že cvičenie je spojené s nižším rizikom Parkinsonovej choroby, nepreukázalo sa, že by bolo fyzické cvičenie zodpovedné za zníženie rizika. Je potrebný ďalší výskum, aby sa zistilo, či existuje priama súvislosť.

Vedecké štúdie

Liečba a prevencia Parkinsonovej choroby je veľkou oblasťou výskumu a lepšie pochopenie tohto ochorenia je dôležitým faktorom pri vývoji vhodných nových liekov.

Štúdie, ako napríklad jedna vo Fínsku v roku 2020,[10] skúmajú spôsoby, ako zvýšiť hladinu dopamínu a chrániť mozgové bunky produkujúce dopamín pred odumieraním, zatiaľ čo iný výskum[11] sa zameriava na príčiny motorických príznakov pri Parkinsonovej chorobe. Takéto štúdie dávajú vedcom dôvod domnievať sa, že v budúcnosti bude možné vyvinúť lepšie spôsoby liečby Parkinsonovej choroby.

Referenčné zdroje

[1] GBD 2015 Neurological Disorders Collaborator Group. Global, regional, and national burden of neurological disorders during 1990–2015: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2015. Lancet Neurol. 2017;16(11):877-897. doi:10.1016/S1474-4422(17)30299-5

[2] European Commission. Health research on Parkinson’s disease Accessed February 2021. https://ec.europa.eu/research/health/pdf/factsheets/parkinsons.pdf

[3] Aaseth J, Dusek P, Roos PM. Prevention of progression in Parkinson’s disease. Biometals. 2018;31(5):737-747. doi:10.1007/s10534-018-0131-5

[4] Delic V, Beck KD, Pang KCH et al. Biological links between traumatic brain injury and Parkinson’s disease. Acta Neuropathol Commun. 2020;8(1):45. doi:10.1186/s40478-020-00924-7

[5] The European Parkinson’s Disease Association (EPDA). Parkinson’s causes. Updated September 2018. Accessed February 2021. https://www.epda.eu.com/about-parkinsons/causes/

[6] The European Parkinson’s Disease Association (EPDA). Response to the European Commission’s Consultation on the Green Paper on a Common Strategic

Framework for future EU Research and Innovation Funding. Accessed February 2021. http://ec.europa.eu/research/horizon2020/pdf/contributions/post/european_organisations/european_parkinson%27s_disease_association_-_epda.pdf

[7] Miller IN, Cronin-Golomb A. Gender differences in Parkinson’s disease: clinical characteristics and cognition. Mov Disord. 2010;25(16):2695-2703. doi:10.1002/mds.23388

[8] Alcalay RN, Gu Y, Mejia-Santana H et al. The association between Mediterranean diet adherence and Parkinson’s disease. Mov Disord. 2012;27(6):771-4. doi:10.1002/mds.24918

[9] Fan B, Jabeen R, Bo B et al. What and how can physical activity prevention function on Parkinson’s disease? Oxid Med Cell Longev. 2020;2020:4293071. doi:10.1155/2020/4293071

[10] Mahato AK, Kopra J, Renko J‐M et al. Glial cell line–derived neurotrophic factor receptor rearranged during transfection agonist supports dopamine neurons in vitro and enhances dopamine release in vivo. Mov Disord. 2020;35:245-255. doi:10.1002/mds.27943

[11] Heo JY, Nam M-H, Yoon HH et al. Aberrant Tonic Inhibition of dopaminergic neuronal activity causes motor symptoms in animal models of Parkinson’s disease. Curr Biol. 2020;30(2):276-291.e9. doi:10.1016/j.cub.2019.11.079

Mohlo by vás zaujímať...

Epilepsia

Diagnóza epilepsie môže byť ťažká pre celú rodinu, najmä preto, že mnohí rodičia nemajú podrobné znalosti o tomto ochorení a o tom, ako pomôcť svojim deťom vyrovnať sa s ním.

Epilepsia

Sú to záchvaty, pri ktorých dieťa na chvíľu upadne do bezvedomia a neprítomne hľadí a nereaguje na dianie okolo neho. Ich frekvencia a dĺžka sú nepredvídateľné, čo vyvoláva obavy u rodičov a členov rodiny.

Epilepsia

Väčšina detí s epilepsiou by mala byť schopná navštevovať bežnú školu a vzdelávať sa bez väčších problémov za predpokladu, že medzi rodinou a školou existuje dobrá komunikácia.

Vitaj späť

Ak chcete získať prístup k týmto informáciám, musíte použiť svoje poverenia

Nemáte profil? predplatiť