Porucha pozornosti s hyperaktivitou

Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je ochorenie, ktoré ovplyvňuje správanie. Rozvíja sa v detstve a môže pokračovať až do dospelosti. Zistite viac o tom, čo je ADHD, aké sú jej príznaky u detí aj dospelých a ako sa dá toto ochorenie zvládnuť a liečiť.

Čo je ADHD?

ADHD je neurologická vývinová porucha, ktorá môže spôsobovať nepozornosť, hyperaktivitu a impulzívnosť. Ľudia s ADHD môžu pôsobiť nepokojne, majú krátku dobu pozornosti, ťažkosti so sústredením sa a konajú impulzívne alebo bezohľadne.

Príznaky ADHD sa zvyčajne prvýkrát prejavia v ranom veku a väčšina prípadov sa diagnostikuje, keď majú deti šesť až 12 rokov. Niektorým ľuďom však môže byť spočiatku nesprávne diagnostikované iné duševné ochorenie (napr. bipolárna porucha) alebo zostanú bez správnej diagnózy až do dospelosti.

Mnohé deti môžu prechádzať fázami, kedy sú nepokojné alebo majú problémy s pozornosťou, ale nemusia nutne mať ADHD. Je dôležité poradiť sa so zdravotníckym pracovníkom a prediskutovať diagnózu,ak ide o prípadné postihnutie dieťaťa.

Príznaky sa zvyčajne zlepšujú s vekom, ale mnohí dospelí budú mať problémy aj naďalej a u niektorých sa môžu vyvinúť ďalšie psychiatrické poruchy, najčastejšie poruchy nálady a úzkostné poruchy, užívanie návykových látok alebo poruchy osobnosti[1]. Napríklad ADHD a úzkostné poruchy sa vyskytujú spolu v 25 % prípadov[2] a častý je aj spoločný výskyt s poruchou čítania[3].

Aké sú hlavné typy ADHD?

Ľudia s ADHD môžu mať problémy s nepozornosťou, hyperaktivitou a impulzívnosťou, ale nie nevyhnutne so všetkými tromi. Existuje príbuzné ochorenie, známe ako porucha pozornosti (ADD), ktoré môže spôsobovať problémy s nepozornosťou bez sprievodnej hyperaktivity alebo impulzívnosti spojenej s ADHD.

Koľko ľudí trpí ADHD?

Uvádzané miery výskytu ADHD sa na celom svete líšia a pohybujú sa od 1 % školopovinných detí v niektorých krajinách po takmer 20 % v iných krajinách. Dôvod tohto širokého rozpätia uvádzaných mier výskytu nie je jasný, ale niektorí odborníci tvrdia, že to môže súvisieť s rôznymi definíciami prípadov[4].

Analýza 175 výskumných štúdií na celom svete o prevalencii ADHD u detí vo veku 18 rokov a mladších zistila celkový odhad 7,2 %[5]. Skríning 11 422 dospelých vo veku 18 – 44 rokov na ADHD v 10 krajinách v Amerike, Európe a na Blízkom východe ukázal priemernú prevalenciu 3,4 %[6]

Príznaky

Hlavné príznaky ADHD súvisia s nepozornosťou, hyperaktivitou a impulzívnosťou.

Aké sú príznaky ADHD?

Ľudia s ADHD môžu mať príznaky súvisiace s nepozornosťou, hyperaktivitou, a impulzívnosťou, ale nie nevyhnutne všetky tri. Príznaky môžu zahŕňať:

Nepozornosť:

  • Krátka doba pozornosti; ľahké rozptýlenie
  • Prehliadanie detailov, robenie chýb z nepozornosti
  • Zabúdanie pri každodenných činnostiach a strácanie vecí
  • Ťažkosti s dokončovaním dlhých a únavných úloh
  • Začínanie nových úloh alebo projektov pred dokončením iných
  • Nedostatočné počúvanie iných ľudí
  • Ťažkosti s dodržiavaním pokynov

Hyperaktivita a impulzívnosť:

  • Neustále pohybovanie alebo vrtenie sa, neustála aktivita
  • Neschopnosť pokojne sa hrať alebo užívať si koníčky
  • Konanie bez rozmýšľania a malý alebo žiadny zmysel pre nebezpečenstvo
  • Veľa rozprávania a skákanie do reči
  • Prerušovanie alebo vyrušovanie iných ľudí alebo rozhovorov

Tieto príznaky môžu viesť k problémom vo vývoji, ako sú slabé výsledky vo vzdelávaní, problémy s disciplínou a nedostatok sociálnej interakcie.

Aké sú štádiá ADHD?

Príznaky ADHD sa zvyčajne prvýkrát prejavujú v ranom veku a môžu byť výraznejšie, keď deti začnú navštevovať školu. S postupným vývojom do obdobia dospievania sa môže ich hyperaktivita znížiť. Mnohé z nich však budú mať problémy so vzťahmi a ich správanie bude antisociálne.

Nepozornosť, nepokoj a impulzívnosť sa zvyčajne znižujú s vekom, ale mnohí dospelí aj naďalej zažívajú problémy.

V jednej štúdii sa zistilo, že takmer polovica ľudí, ktorí mali ADHD v detstve, naďalej spĺňala všetky kritériá pre ADHD v dospelosti. Príznaky nepozornosti pretrvávali u dospelých oveľa viac ako hyperaktivita/impulzívnosť[7]. U dospelých je hyperaktivita častejšie internalizovaná a príznaky nepozornosti môžu byť maskované príznakmi úzkosti alebo obsedantnými kompenzačnými stratégiami[8].

Aké sú prvé príznaky ADHD?

Hlavnými príznakmi u detí býva hyperaktivita a impulzívnosť. To zahŕňa neposednosť, krátku dobu pozornosti a neschopnosť sa pokojne hrať.

Príčiny a rizikové faktory

Presná príčina ADHD nie je známa. Výskum však identifikoval niekoľko faktorov, ktoré zvyšujú riziko vzniku ochorenia u dieťaťa.

Čo spôsobuje ADHD?

Predpokladá sa, že existuje niekoľko rizikových faktorov pre ADHD vrátane nasledovných:

  • Gény v rodine
  • Pitie alkoholu, fajčenie alebo užívanie drog počas tehotenstva
  • Vystavenie toxínom zo životného prostredia (napr. vysoké hladiny olova) počas tehotenstva
  • Predčasný pôrod (pred 37. týždňom tehotenstva) a nízka pôrodná hmotnosť
  • Vystavenie toxínom zo životného prostredia v útlom veku
  • Poranenia mozgu

Je ADHD dedičná?

Gény odovzdané od rodičov budú významným faktorom pri vzniku tohto ochorenia u dieťaťa. Vo väčšine prípadov je však ADHD spojené s niekoľkými genetickými a environmentálnymi rizikovými faktormi, z ktorých každý má malý individuálny účinok a spoločne pôsobia na zvýšenie náchylnosti[9].

U koho sa prejaví ADHD?

Keďže neexistuje jediná príčina ADHD, toto ochorenie sa môže rozvinúť u každého. Rozvíja sa v detstve a môže sa vyskytovať v rodinách.

Ako dlho môžete žiť s ADHD?

ADHD priamo neskracuje očakávanú dĺžku života, ale počas života jednotlivca môže zvýšiť riziko iných psychiatrických porúch a mať významný vplyv na celkovú kvalitu života. Hoci ADHD nemožno vyliečiť, dostupná liečba by mala poskytnúť určitú úľavu od jej príznakov.

Diagnóza

Na diagnostikovanie ADHD neexistuje žiadny test a jej príznaky môžu byť podobné príznakom iných porúch správania, čo môže viesť k oneskorenej diagnostike.

Ako sa diagnostikuje ADHD?

Diagnózu ADHD možno stanoviť len po komplexnom posúdením lekárom s odbornými znalosťami v tejto oblasti. Príznaky musia byť dlhotrvajúce a musia mať vplyv na každodenný život človeka.

Testy na diagnostikovanie ADHD

ADHD nemožno diagnostikovať jednoduchým fyzickým alebo psychologickým testom. Odborník musí vykonať podrobné posúdenie, aby určil diagnózu. Posúdenie môže zahŕňať:

  • Telesné vyšetrenie (to môže tiež pomôcť posúdiť, či sú príznaky spôsobené iným ochorením)
  • Osobné rozhovory s posudzovaným dieťaťom alebo dospelým
  • Priame rozhovory alebo správy od iných ľudí, ktorí sú v kontakte s posudzovanou osobou (napr. partneri a učitelia)

ADHD sa pôvodne definovala u detí, ale v súčasnosti sa uznáva, že u niektorých pacientov pretrváva aj v dospelosti. Napriek tomu je ADHD u dospelých stále nedostatočne diagnostikovaná. Stanovenie diagnózy môžu komplikovať príznaky, ktoré sa prekrývajú s inými psychickými poruchami, ktoré sa môžu vyskytovať popri ADHD. Pre lekárov sa vyvinuli skríningové nástroje na určenie toho, ktorí dospelí by mali byť vyšetrení na ADHD, a klinické rozhovory a rodinná anamnéza umožňujú rozlíšiť ADHD od iných psychiatrických ochorení, ktoré sa môžu vyskytovať súčasne[10].

Liečba a lieky

Liečba a lieky na ADHD môžu pomôcť zmierniť príznaky a uľahčiť život s týmto ochorením.

Ako sa lieči ADHD?

Hoci sa ADHD nedá vyliečiť, postihnutým deťom a ich rodičom sa môže poskytnúť vzdelávacia a širšia podpora, rady a usmernenia, ktoré im popri lekárskych a behaviorálnych terapiách pomôžu zvládnuť následky tohto ochorenia.

U dospelých sú lieky často prvou líniou liečby, pričom ďalšou podporou je psychoterapia.

Lieky

Na pomoc ľuďom pri zvládaní príznakov ADHD existuje celý rad liekov. Lekári často musia pracovať s jednotlivými pacientmi, aby našli správny liek alebo dávkovanie, ktoré im vyhovuje. Väčšinu liekov na ADHD možno klasifikovať buď ako stimulanty, alebo ako nestimulanty.

  • Stimulanty: Je to najčastejší typ liekov na ADHD. Pôsobia tak, že zvyšujú hladiny chemických látok – dopamínu a noradrenalínu v mozgu, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri riadení myslenia a pozornosti.
  • Nestimulanty: Na liečbu ADHD sa môžu používať aj lieky, ktoré nie sú stimulantmi. Môžu byť užitočné pre ľudí, pre ktorých nie sú stimulanty vhodné. Tieto lieky môžu u človeka s ADHD tiež zlepšiť sústredenie, pozornosť, a impulzívnosť. Môžu sa predpisovať v kombinácii so stimulantmi na zvýšenie účinnosti.
Na liečbu ADHD sa tiež môžu používať niektoré antidepresíva, a to buď samostatne, alebo v kombinácii so stimulantom. Antidepresíva môžu pomôcť pri všetkých príznakoch ADHD a môžu sa predpísať, ak stimulant nie je vhodný, alebo môžu byť užitočné v kombinácii so stimulantmi, ak má pacient aj iné ochorenie, napríklad úzkostnú poruchu.

Lieky na ADHD, rovnako ako všetky lieky viazané na lekársky predpis, sa majú používať pod lekárskym dohľadom.

Terapia a intervencia

Mnoho terapií môže byť užitočných pri liečbe ADHD u detí, mladých ľudí a dospelých.

  • Behaviorálna terapia: Tá môže pomôcť pri zvládaní vlastného správania. Terapeuti môžu naučiť deti sociálnym zručnostiam a tomu, ako primerane reagovať na ľudí. Behaviorálni terapeuti môžu poskytnúť podporu aj opatrovateľom a učiteľom detí s ADHD.
  • Kognitívna behaviorálna terapia (CBT): Tá môže pomôcť so všímavosťou – uvedomovaním si a prijímaním myšlienok a pocitov. To môže zlepšiť sústredenie a koncentráciu a znížiť nutkanie konať bez rozmýšľania alebo zbytočne riskovať.
  • Rodinná terapia/rodičovské zručnosti: Ich osvojenie môže pomôcť členom rodiny nájsť lepšie spôsoby, ako zvládnuť rušivé správanie a podporiť pozitívne zmeny.
  • Podporné skupiny: Tieto skupiny môžu pomôcť rodičom a rodinám spojiť sa s inými ľuďmi, ktorí majú podobné problémy a obavy.

Strava

Ľudia s ADHD by sa mali snažiť jesť normálnu, zdravú a vyváženú stravu.

Niektorí ľudia s ADHD si môžu všimnúť, že sa ich príznaky zhoršujú po konzumácii určitých druhov jedál alebo nápojov, najmä tých, ktoré obsahujú prídavné látky alebo kofeín. V takom prípade sa odporúča viesť si denník, do ktorého sa zaznamenávajú jedlá, nápoje a správanie, a porozprávať sa s lekárom. Ten vás môže odporučiť k odborníkovi na výživu alebo dietológovi.

Cvičenie

Deti s ADHD by mali byť podporované v tom, aby sa venovali aktivitám, ako sú napríklad prechádzky, hranie sa na záhrade alebo účasť na kolektívnych športoch. Pravidelné cvičenie počas dňa okrem podpory ich fyzického zdravia pomôže zabezpečiť, že budú pred spaním unavené.

Aby ste deťom pomohli upokojiť sa pred spaním, je dôležité, aby sa večer venovali len pokojným aktivitám, ktoré ich príliš nestimulujú.

Prevencia

Hoci nie je možné zabrániť ADHD, existujú spôsoby, ako znížiť vplyv jej príznakov. Rodičia a opatrovatelia detí s ADHD môžu napríklad:

  • Stanoviť jasné hranice a očakávané správanie
  • Dodržiavať pevne stanovenú rutinu, a to aj pred spaním.
  • Odmeňovať svoje dieťa, keď sa správa pozitívne a dodržiava pokyny (pokyny by mali byť jednoduché a ľahko vykonateľné)
  • Používať nálepky na tabuľke na zobrazenie toho, kedy sa dieťa správalo dobre – používať to na sledovanie počas týždňa, aby si mohlo vyslúžiť odmenu
  • Spoznať správanie svojho dieťaťa a zasiahnuť v situácii, keď je frustrované. Môže to zahŕňať obmedzenie času hrania sa s kamarátmi, ak sa môže príliš rozrušiť
  • Porozprávať sa s inými ľuďmi, ktorí sa starajú o ich dieťa, napríklad s učiteľmi, aby zabezpečili, že ich dieťa dostane akúkoľvek dodatočnú podporu, ktorú potrebuje

Dospelí s ADHD môžu tiež použiť niekoľko techník, ktoré im pomôžu pri zvládaní príznakov:

  • Byť fyzicky aktívny a pravidelne cvičiť
  • Nájsť si čas na oddych
  • Vytvárať si zoznamy a používať denník, čo pomáha udržiavať poriadok

Vedecké štúdie

Naďalej prebieha výskum potenciálnych rizík pre rozvoj ADHD. Pomocou pokročilej zobrazovacej technológie sa identifikovali štrukturálne a funkčné rozdiely v mozgu medzi osobami s ADHD a bez ADHD. Základné anatomické a funkčné merania mozgu, ako aj rodinné/genetické faktory, sú hlavným predmetom neuropsychiatrického výskumu[11].

Nedávne štúdie naznačili dôležitú úlohu osi črevo-mozog (GBA) a črevnej mikroflóry pri modulácii rizika ADHD. Predpokladá sa, že kľúčové biologické mechanizmy zapojené do GBA môžu zvyšovať riziko vzniku ADHD[12].

Pracuje sa aj na tom, aby sa zdravotníckym pracovníkom pomohlo pri rozhodovaní o najlepších liečebných postupoch pre jednotlivcov. Ukončilo sa preskúmanie účinnosti a bezpečnosti rastúceho počtu dostupných liečebných postupov vrátane farmakologických a dietetických intervencií[13].

Referenčné zdroje

[1] Katzman MA, Bilkey TS, Chokka PR, Fallu A, Klassen LJ. Adult ADHD and comorbid disorders: clinical implications of a dimensional approach. BMC Psychiatry. 2017;17(1):302. doi:10.1186/s12888-017-1463-3

[2] D’Agati E, Curatolo P, Mazzone L. Comorbidity between ADHD and anxiety disorders across the lifespan. Int J Psychiatry Clin Pract. 2019;23(4):238-244. doi:10.1080/13651501.2019.1628277

[3] Germanò E, Gagliano A, Curatolo P. Comorbidity of ADHD and dyslexia. Dev Neuropsychol. 2010;35(5):475-493. doi:10.1080/87565641.2010.494748

[4] Polanczyk G, de Lima MS, Horta BL, Biederman J, Rohde LA. The worldwide prevalence of ADH: a systematic review and metaregression analysis. Am J Psychiatry. 2007;164(6):942-948. doi:10.1176/ajp.2007.164.6.942

[5] Thomas R, Sanders S, Doust J, Beller E, Glasziou P. Prevalence of attention-deficit/hyperactivity disorder: a systematic review and meta-analysis. Pediatrics. 2015;135(4):e994-e1001. doi:10.1542/peds.2014-3482

[6] Fayyad J, de Graaf R, Kessler R et al. Cross-national prevalence and correlates of adult attention-deficit hyperactivity disorder. Br J Psychiatry. 2007;190(5):402-409. doi:10.1192/bjp.bp.106.034389

[7] Kessler RC, Green JG, Adler LA et al. Structure and diagnosis of adult attention-deficit/hyperactivity disorder: analysis of expanded symptom criteria from the Adult ADHD Clinical Diagnostic Scale. Arch Gen Psychiatry. 2010;67(11):1168-1178. doi:10.1001/archgenpsychiatry.2010.146

[8] Weibel S, Menard O, Ionita A et al. Practical considerations for the evaluation and management of attention deficit hyperactivity disorder (ADHD) in adults. Encephale. 2020;46(1):30-40. doi:10.1016/j.encep.2019.06.005

[9] Faraone SV, Asherson P, Banaschewski T et al. Attention-deficit/hyperactivity disorder. Nat Rev Dis Primers. 2015;1:15020. doi:10.1038/nrdp.2015.20

[10] Jain R, Jain S, Montano CB. Addressing diagnosis and treatment gaps in adults with attention-deficit/hyperactivity disorder. Prim Care Companion CNS Disord. 2017;19(5):17nr02153. doi:10.4088/PCC.17nr02153

[11] Friedman LA, Rapoport JL. Brain development in ADHD. Curr Opin Neurobiol. 2015;30:106-11. doi: 10.1016/j.conb.2014.11.007

[12] Dam SA, Mostert JC, Szopinska-Tokov JW, Bloemendaal M, Amato M, Arias-Vasquez A. The role of the gut–brain axis in attention-deficit/hyperactivity disorder. Gastroenterol Clin North Am. 2019;48(3):407-431. doi:10.1016/j.gtc.2019.05.001

[13] Caye A, Swanson JM, Coghill D, Rohde LA. Treatment strategies for ADHD: an evidence-based guide to select optimal treatment. Mol Psychiatry. 2019;24(3):390-408. doi:10.1038/s41380-018-0116-3

Mohlo by vás zaujímať...

Epilepsia

Diagnóza epilepsie môže byť ťažká pre celú rodinu, najmä preto, že mnohí rodičia nemajú podrobné znalosti o tomto ochorení a o tom, ako pomôcť svojim deťom vyrovnať sa s ním.

Epilepsia

Sú to záchvaty, pri ktorých dieťa na chvíľu upadne do bezvedomia a neprítomne hľadí a nereaguje na dianie okolo neho. Ich frekvencia a dĺžka sú nepredvídateľné, čo vyvoláva obavy u rodičov a členov rodiny.

Epilepsia

Väčšina detí s epilepsiou by mala byť schopná navštevovať bežnú školu a vzdelávať sa bez väčších problémov za predpokladu, že medzi rodinou a školou existuje dobrá komunikácia.

Vitaj späť

Ak chcete získať prístup k týmto informáciám, musíte použiť svoje poverenia

Nemáte profil? predplatiť