Duševné zdravie a pohoda počas pandémie COVID-19: Vplyvy a tipy

Duševné zdravie a pohoda počas pandémie COVID-19: Vplyvy a tipy

Zdieľať:
Share on twitter
Share on linkedin
Share on facebook

Pandémia COVID-19 má ničivý vplyv na globálne zdravie a jej následky sa odrážajú na fyzickom aj duševnom zdraví.

Aké sú vplyvy pandémie COVID-19 na duševné zdravie?

Obmedzenia zamerané na kontrolu vírusu v kombinácii s ekonomickou neistotou majú významný vplyv na spoločnosti, obmedzujú slobodu a zvyšujú izoláciu a osamelosť.

Pandémia narušila aj služby v oblasti duševného zdravia v 93 % krajín na celom svete, čo znamená, že ľuďom sa nedostáva pomoci, ktorú v kritickom čase potrebujú1.

Krátkodobé obavy sú zrejmé, ľudia majú problém pochopiť, čo sa deje, ako to ovplyvnilo ich blízkych a rutinu a zvyky, ktoré boli základom ich existencie. Pretrvávajúce škody však bude potrebné riešiť a zaoberať sa nimi ešte dlho po ukončení očkovacích programov.

Komisárka EÚ Stella Kyriakides uviedla: „Táto situácia má vysokú cenu nielen pre postihnutých, ale aj pre našu spoločnosť.“ Duševné zdravie ovplyvňuje spôsob nášho myslenia, cítenia a konania – v každej fáze nášho života.

„Ako klinická psychologička si veľmi dobre a bolestivo uvedomujem škodlivé účinky, ktoré by pandémia mohla mať na duševné zdravie nás všetkých, a hoci zatiaľ nevieme vyhodnotiť riziko, vieme, že dlhodobé dôsledky budú značné.

Kaleidoskop problémov duševného zdravia siaha od úzkosti po osamelosť a depresiu. Musíme venovať veľkú pozornosť signálom, ktoré nám dáva naše telo2.“

Špička týchto rozkladných faktorov sa ukazuje v podobe znepokojujúceho trendu zvyšovania potrieb, keď sa v správach uvádza, že každý šiesty dospelý človek v Európskej únii – 84 miliónov ľudí – mal pred pandémiou určitú formu problémov s duševným zdravím3.

Ďalej sa uvádza, že zlé duševné zdravie stojí EÚ 4 % HDP v dôsledku straty produktivity a sociálnych výdavkov, čo zvyšuje tlak na zamestnanosť a príjmy, ktoré sú kľúčovými faktormi stability v oblasti duševného zdravia.

Úroveň úzkosti a depresie sa zvýšila v dôsledku komplexnej zmeny okolností, ktorú si vynútila pandémia, pričom ľuďom bola odopretá spoločnosť blízkych, priateľov, príbuzných a kolegov z práce. Ak k tomu pripočítame rodiny, ktoré sa musia vyrovnávať s domácou výučbou detí a sú svedkami poklesu vzdelávania a úbytku priateľských vzťahov, máme tu destabilizujúce sily, ktoré vyvíjajú tlak na všetky aspekty života.

To vedie k nárastu a zhoršeniu stavov, ako je nespavosť, depresia, stres, pričom ľudia s už existujúcimi ochoreniami sú tiež zraniteľnejší voči infekcii COVID-19 a potenciálne vyššiemu riziku závažných následkov. Vystavenie sa vírusu môže viesť aj k neurologickým problémom, ako je delírium, agitácia a cievna mozgová príhoda2.

Päť spôsobov, ako zlepšiť svoje duševné zdravie v čase pandémie COVID-19

  1. Audit médií

Svet je zaplavený zlými správami, zle informovanými názormi a odstrašujúcimi príbehmi a vďaka globálnemu dosahu sociálnych sietí je ľahké zafixovať sa na negatívne správy. Znepokojujúcim trendom, ktorý môže mať obrovský vplyv na náladu a pohodu, sa stal tzv. doom-scrolling, teda prechádzanie internetových kanálov plných zlých správ. WHO a ďalšie organizácie odporúčajú, aby ste informácie prijímali s rozvahou, sústredili sa na niekoľko dôveryhodných zdrojov a stanovili si hranice, koľko toho budete čítať, pozerať alebo počúvať4. Zvážte vypnutie automatických notifikácií, obmedzenie prezerania sociálnych sietí a sledujte len vybrané správy v rámci 24-hodinového spravodajského cyklu.

  1. Dávajte si na seba pozor

Fyzický odstup, dobrá starostlivosť o dýchacie cesty a umývanie rúk sú dôležitými aspektami starostlivosti o seba, ale aj zdravé stravovanie a rozvíjanie rutiny podporia fyzickú aj psychickú pohodu. Na posilnenie imunitného systému je nevyhnutné jesť vyváženú stravu a dodržiavanie vymedzeného času jedla tiež dodá dňom zmysel, najmä ak ste mimo práce alebo sa musíte sám/sama izolovať. Systematickým prehľadom stravovania sa ukázalo, že nesprávna výživa od útleho veku môže prispievať k horšiemu duševnému zdraviu detí a dospievajúcich5.

Spánok podporuje imunitný systém a bojuje proti nedostatku energie, preto je dôležité vytvoriť prostredie, v ktorom sa jednoducho zaspáva, napríklad osvojením si spánkového harmonogramu, obmedzením času stráveného pred obrazovkou vo večerných hodinách a vytvorením pokojnej spálne s nízkou teplotou bez počítačových pomôcok, aby sa zlepšila relaxácia. Aj dýchacie cvičenia môžu odbúrať napätie a uľahčiť spánok6.

  1. Pestujte vzťahy

Naša rodina, priatelia a kolegovia z práce sú teraz dôležitejší ako kedykoľvek predtým a vzájomná podpora je inšpiratívnym prvkom reakcie spoločnosti na pandémiu. Nadácia Mental Health Foundation má nasledujúce tipy, ako z nich urobiť neoddeliteľnú súčasť podpornej siete7.

  • Doprajte si čas– vyhraďte si viac času na stretávanie sa s priateľmi a rodinou.
  • Buďte prítomný/á – skutočne venujte pozornosť ostatným ľuďom vo svojom živote a snažte sa nenechať sa rozptyľovať telefónom, prácou alebo inými záujmami.
  • Počúvajte – vnímajte, čo vám druhí hovoria, snažte sa im porozumieť a sústrediť sa na ich potreby v danom okamihu.
  • Nechajte sa vypočuť – úprimne sa podeľte o to, ako sa cítite, a dovoľte, aby vás ostatní vypočuli a podporili.
  • Rozpoznajte nezdravé vzťahy – škodlivé vzťahy nás môžu urobiť nešťastnými. Ak si to uvedomíme, môže nám to pomôcť posunúť sa vpred a nájsť riešenia.
  1. Zamerajte sa na pozitíva

COVID-19 kladie jasný súbor výziev na naše duševné zdravie a môže byť ťažké ostať pozitívny, ale WHO a ďalšie organizácie odporúčajú čítať a oslavovať dobré správy, ako sú napríklad prípady ľudí, ktorí prežili COVID-19, úsilie zdravotníckeho personálu a charitatívnych pracovníkov, nezištné činy verejnosti a neuveriteľná práca vedcov a farmaceutických spoločností pri výskume nových vakcín a nových liečob.

  1. Vyhľadajte odbornú pomoc

Ak je toho stále na vás veľa, môžete požiadať o pomoc a aj keď sú systémy zdravotnej starostlivosti napäté, existujú služby, ktoré vám môžu pomôcť. Môže to byť profesionálny poradca alebo podpora od ľudí so skúsenosťami v oblasti duševného zdravia. V celej Európe existuje mnoho online možností a liniek, takže nemusíte byť sám/sama na to, čo vás trápi8. Majte tiež na pamäti, že vyhľadanie liečby u certifikovaného zdravotníckeho pracovníka je vždy možnosť a že správne lieky prispôsobené vašim potrebám vám môžu pomôcť v tejto ťažkej chvíli.

 

Referencie:

  1. World Health Organization. The impact of COVID-19 on mental, neurological and substance use services. Accessed January 2021. https://www.who.int/publications/i/item/978924012455
  2. European Commission. World Mental Health Day. October 2020. Accessed January 2021. https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/statement_20_1865
  3. Open Access Government. Beyond COVID-19: The call for a European mental health strategy. August 2020. Accessed January 2021. https://www.openaccessgovernment.org/beyond-covid-19-the-call-for-a-european-mental-health-strategy/93542/
  4. World Health Organization. Mental health and psychosocial considerations during the COVID-19 outbreak. March 2020. Accessed January 2021. https://www.who.int/docs/default-source/coronaviruse/mental-health-considerations.pdf
  5. O’Neil A, Quirk SE, Housden S, et al. Relationship between diet and mental health in children and adolescents: a systematic review. Am J Public Health. 2014;104(10):e31-e42. doi:10.2105/AJPH.2014.302110
  6. Medalie L. Why it is important to get a good night’s sleep during the coronavirus outbreak. University of Chicago, April 2020. Accessed January 2021. https://www.uchicagomedicine.org/forefront/coronavirus-disease-covid-19/advice-for-sleeping-well-during-the-covid-19-outbreak
  7. Mental Health Foundation. Nurturing our relationships during the coronavirus pandemic. January 2020. Accessed January 2021. https://www.mentalhealth.org.uk/coronavirus/nurturing-our-relationships-during-coronavirus-pandemic
  8. Mental Health Europe. Helplines and Services to support your mental health in COVID-19. Accessed January 2021. https://www.mhe-sme.org/library/helplines/
Mohlo by vás zaujímať...

Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba má mnoho podôb. Príznaky sa líšia v závislosti od postihnutej oblasti. Prejavy prvých príznakov Alzheimerovej choroby u mladého človeka (do 65 rokov) nie sú rovnaké ako u sedemdesiatnika alebo osemdesiatnika.

Alzheimerova choroba

V 95 % prípadov je Alzheimerova choroba dôsledkom kombinácie genetických faktorov a faktorov prostredia a životného štýlu, ktoré na človeka začnú časom pôsobiť. Zvyšných 5 % prípadov, definovaných ako skorá alebo dedičná Alzheimerova choroba, sa spravidla vyvinie pred 65. rokom, pričom zhoršovanie stavu je agresívnejšie a/alebo rýchlejšie, prevažne kvôli mutáciám v génoch.

Epilepsia

Diagnóza epilepsie môže byť ťažká pre celú rodinu, najmä preto, že mnohí rodičia nemajú podrobné znalosti o tomto ochorení a o tom, ako pomôcť svojim deťom vyrovnať sa s ním.

Vitaj späť

Ak chcete získať prístup k týmto informáciám, musíte použiť svoje poverenia

Nemáte profil? predplatiť